Jeho idolmi sú Zidane a Armstrong

O služby kapitána Artmedie Bratislava Balázsa Borbélya má najväčší záujem 1. FC Kaiserslautern. Dvadsaťšesťročný obranca by si však rád zahral aj v anglickej, španielskej či v talianskej lige.

Pod úspechy futbalistov Artmedie Bratislava v domácej lige a v Lige majstrov sa podpísal aj 26-ročný Balázs Borbély. Niet preto divu, že o jeho služby prejavili záujem i kluby v zahraničí.

Zatiaľ jediná zverejnená ponuka je
z bundesligového 1. FC Kaiserslautern. Chceli by vás aj v iných kluboch?
- To je v rukách môjho manažéra. Ale možno by som mohol hovoriť o mojich túžbach. Okrem spomínaného Nemecka by som veľmi neváhal odísť hrať aj do inej kvalitnej európskej ligy. Napríklad do Španielska, Anglicka, Francúzska alebo do Talianska. Samozrejme, že mám aj svoj vysnívaný klub, je ním Real Madrid. Ale buďme realisti, zo slovenských futbalistov sa do „bieleho baletu“ nemôže dostať žiadny. Pokiaľ ide o mňa, nie som už najmladší, mám svoj futbalový vek. Ak chcem napredovať aj vo výkonnosti, asi by mi pomohla vyspelá zahraničná liga. Keby som odišiel, zanechal by som tu veľmi veľa dobrých kamarátov. Máme teraz
v klube taký kolektív, aký som ešte nezažil. A keby odišli ďalší traja-štyria hráči, neviem, či sa podarí takú výbornú atmosféru udržať.
Artmedia skončila v ankete o najlepší športový kolektív Slovenska na 2. mieste. Prekvapilo vás to či sklamalo?
- Takéto umiestnenie sa dalo čakať. Veď to, čo sme v tomto roku dosiahli, nemohlo zostať bez povšimnutia. Ale pokiaľ ide o víťaza, tenisový tím Slovenska, poradie je spravodlivé. Finále Davis Cupu je predsa len o niečo vyššie ako naše úspechy. My sme očakávali, že budeme v prvej trojke.
Ako vnímate skutočnosť, že slovenský futbal sa po rokoch dostal z tieňa hokeja?
- Bolo už načase uspieť na reprezentačnej i klubovej úrovni. Je lepšie, keď sa darí viacerým kolektívom a verím, že hokejisti budú v úspechoch pokračovať.
Mrzí vás niečo, čo sa v tomto roku nevydarilo?
- Iste. Boli zápasy, v ktorých sme zlyhali. Na druhej strane sme odohrali aj nešťastné zápasy, v ktorých sme si zaslúžili lepší výsledok, ako napríklad ten posledný domáci s FC Porto (0:0 - pozn. red.). Keby sme postúpili v Lige majstrov ďalej, tak možno v spomínanej ankete skončíme prví. Ale viac bolo tých príjemnejších prekvapení a výsledkov.
Klub naďalej hrá v pohárovej Európe. Po Lige majstrov pokračuje v Pohári UEFA...
- Chceli by sme postúpiť cez Levski Sofia a potom sa usilovať o čo najdlhšie zotrvanie v súťaži. Samozrejme, že chceme obhájiť aj domáci majstrovský titul, aby sme mohli mať šancu aspoň zopakovať úspechy z terajšej sezóny.
Môžete povedať, či odohráte oba februárové zápasy s Levski Sofia?
- To nemôžem potvrdiť.
O mojom ďalšom účinkovaní sa rozhoduje v týchto dňoch.
Hráči Artmedie majú až do konca roka voľno? Ako ste ho využívali?
- Treba povedať, že po ostatnom zápase s Por-tom som mal tak tri-štyri dni obrátený svet.
V noci som žil a cez deň spal. Teraz sa to pomaly vracia do normálnych koľají. Zatiaľ som si veľa neoddýchol, mal som viac spoločenských povinností,
v klube sa venujeme aj charitatívnym akciám. Žiaľ, prišla do toho aj tá zlá správa z nemocnice, ktorá sa týkala nášho brankára Juraja Čobeja. Takže dovolenka bola taká stresová, nie uvoľnená, že by sme si naplno užívali úspechy.
Stihli ste aspoň niektoré individuálne tréningy?
- Viacero dní som nič nerobil. Ale už mi to išlo na nervy. Trochu som aj zlenivel, je to iné. Teraz si chodím zabehať, zahrať squas, tenis, halový futbal. Zo zimných športov to určite nie je žiadny. Neviem sa totiž ani korčuľovať, ani lyžovať.
Pripomeňte nám váš najväčší športový zážitok.
- Bol to každý zápas v Lige majstrov, bez ohľadu na to, s akým výsledkom sa skončil. Ale ozaj najväčším zážitkom bol môj víťazný gól v Porte (Artmedia tam 28. septembra vyhrala 3:2 - pozn. red.).
Mali ste nabitý program, domáca liga, Liga majstrov, Slovenský pohár. Stihli ste sledovať aj výkony ostatných slovenských športovcov?
- Určite. Sledovali sme, ako daviscupový tím tenistov kráča na ceste do finále. Sú v ňom sympatickí mladí chlapci, ktorí tým, že hrali so srdcom, zobudili Slovensko. Na jar sme držali palce aj hokejistom.
Kedy sa vo vašom živote začalo rozhodovať  o tom, že budete futbalistom?
- Asi v čase, keď som mal okolo osem rokov. Vtedy som dostal na Vianoce pod stromček futbalovú loptu. Z tých čias sa datuje aj môj prvý futbalový vzor Argentínčan Diego Maradona. Sníval som o tom, že by som raz chcel byť takým ako on. Ale momentálnym futbalovým idolom je Francúz Zinadine Zidane a športovým americký cyklista Lance Armstrong. Za to, čo dokázal v živote, klobúk dole pred ním. 
Karol Pátek