Jedovatá krása brečtana

Plodné konáriky sa začnú vytvárať na rastlinách vo veku okolo siedmich rokov. Brečtan má žltozelené kvety vo forme okolíka. Na budúcu jar na nich vyrastú modročierne bobule. Celá rastlina vrátane plodov je prudko jedovatá, o čom treba dôrazne poučiť malé deti.
Brečtan dobre znáša rez a možno ho pestovať aj ako izbovú kvetinu. Podobne ako v exteriéri dbáme na to, že neznáša stále slnko a najlepšie sa mu darí v polotieni. Vyžaduje humusovitú, hlinitú pôdu. Popína sa pomocou prísavných doštičiek a v rozpore so vžitou predstavou múr nezvlhčuje, naopak, vysáva z neho vlahu. Šplhá sa až do štvormetrovej výšky.
Majitelia záhrad v západnej Európe s obľubou nechajú brečtanom obrastať konštrukcie v tvare slonov, jeleňov, zajacov a ďalších zvierat. Takúto konštrukciu si pri troche fantázie môžeme vyrobiť z pevného hliníkového drôtu, ktorý obalíme machom alebo lišajníkom a pripevníme ho silonovým vláknom. Svoj zámer uskutočníme najneskoršie do novembra, keď je najvhodnejší termín na rozmnožovanie brečtana odrezkami. Spodné časti konárikov ošetríme stimulátorom rastu a zabodneme do machu, brečtan však zapúšťa korienky aj vo vode.