Jedným z autorov portrétov Štúra je i známy český maliar Max Švabinský

Bratislava 26. augusta (TASR) - V roku 1955 pri príležitosti 140. výročia narodenia Ľudovíta Štúra a následne 100. výročia jeho smrti Historický ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave usporiadal vedeckú konferenciu o živote a diele Ľudovíta Štúra. Vedecké prednášky, ktoré na konferencii odzneli, sa potom v priebehu roka stali obsahom “Zborníka materiálov z konferencie Historického ústavu SAV“ pod názvom Ľudovít Štúr. Život a dielo 1815-1856. Zborník vydalo Vydavateľstvo SAV v Bratislave v roku 1956 a jeho vedeckým redaktorom bol Vladimír Matula.


Zborník je koncepčne rozvrhnutý na štyri časti: I. Život a svetonáhľad Ľudovíta Štúra, II. Boj Ľudovíta Štúra za sociálny pokrok, III. Štúrova úloha v procese formovania slovenského národa a v národnom hnutí štyridsiatych rokov 19. storočia a IV. Boj Ľudovíta Štúra za družbu národov. Na konferencii so štúdiami vystúpili prakticky všetci dnes známi a uznávaní historici, literárni historici a jazykovedci: Karol Goláň, Andrej Mráz, Juraj Špitzer, Július Mesároš, Eugen Jóna, Vincent Blanár, Viktor Kochol, Andrej Melicherčík, Milan Pišút, Anton Habovštiak a niektorí iní. Bola to, až na malé výnimky, mladá, nastupujúca generácia budúcich vedcov v spoločenských vedách.

Jednotlivé štúdie priniesli rad nových faktov zo života Ľudovíta Štúra a činností jeho generačných druhov i nové postrehy a hodnotenia tejto éry našich národných dejín. Napríklad renomovaný znalec života a diela Ľ. Štúra Karol Goláň postrehol toto: „Pre Štúra je charakteristické, že sa od mladistvého veku postupne zaraďoval do národného hnutia tridsiatych rokov bez myšlienkových kríz, ktoré postihovali mnohých druhov, prekonávajúcich v mladosti cudzie rečové vplyvy prostredia alebo prvé nánosy školského vzdelania.“ Alebo takýto detail: „V rokoch 1834-35 si Spoločnosť (reči a literatúry československej pri lýceu) dala vyhotoviť i pečiatku so štítom troch tatranských vrchov, nad ktorými vychádza slnko.“

Kontroverzné a stále obchádzané dielo Ľ. Štúra Slovanstvo a svet budúcnosti sa stalo jednou z tém štúdie Andreja Mráza Ľudovít Štúr v slovenskom živote po roku 1849. V nej si položil aj túto otázku: „...komu predovšetkým autor túto svoju prácu adresoval? Je to jediná Štúrova práca, ktorú napísal po revolúcii po nemecky, ako písaval v predošlom desaťročí politicko-obranne traktáty proti maďarizácii. Chcel sa tým prihovárať verejnosti, ktorej sa prihováral svojimi nemeckými brožúrami? Nemyslíme. Keby bol aktívne ovládal ruštinu, zdá sa nám pravdepodobným alebo aspoň logickým, že by bol túto svoju prácu napísal po rusky. Lebo i keď ju venuje všetkým Slovanom, ktorí sa ináč v tom čase dorozumievali medzi sebou nemeckou rečou, jednako primárne je adresovaná ruskej verejnosti, ba vari predovšetkým ruským vládnym činiteľom.“

V štvrtej časti zborníka sú publikované štúdie o vzťahoch Ľudovíta Štúra a štúrovcov s predstaviteľmi jednotlivých slovanských národov, predovšetkým o česko-slovenských vzťahoch. Na túto tému napísali štúdie viacerí autori, medzi nimi aj Zdenka Sojková, neskôr veľmi uznávaná literárna historička. Osobitné štúdie sú venované slovensko-poľským, ukrajinským, sliezskym, ruským a slovensko-juhoslovanským vzťahom, a to priamo z pracovní bádateľov v príslušných krajinách. S odstupom času sa unikátnou javí štúdia maďarského historika Endre Aratóa O význame slovanskej vzájomnosti v národnom hnutí uhorských Slovanov. Priblížil v nej pohľad maďarskej strany na národné pohyby Slovanov v Uhorsku, pričom zjavná agresia ich vládnucich vrstiev v národnostnej politike mala korene v strachu. V strachu zo zjednotenia uhorských a - nedajbože, všetkých európskych Slovanov na čele s Ruskom. „...je jedno ľudské plemeno, ešte dieťa, ale svalnaté, ktoré ešte nežilo, ale chce žiť, a ani nie samostatne, ale chce sa zjednotiť. (...) Toto plemeno sú Slovania, ktorí tvoria skoro polovicu Rakúskej ríše, polovicu našej vlasti. Teda obava pred slovanskou mocou nie je prázdne blúznenie a zbytočný strach! Slovania si uprostred Uhorska kujú svoj domov...“

A ešte jedna zaujímavosť. Pri príležitosti Štúrových výročí v roku 1955 vznikol portrét Ľudovíta Štúra od známeho českého maliara, národného umelca Maxa Švabinského, ktorý je uverejnený v predmetnom zborníku oproti titulnému listu ako frontispice.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR