|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 15.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Leopold
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
12. októbra 2013
Jedna z najznámejších maďarských ľudových piesní pochádza zo Slovenska
Na miestnom obecnom úrade v Štitaroch odhalili v roku 2005 pamätnú tabuľu skladateľovi, pedagógovi a muzikológovi Zoltánovi Kodályovi vtedajší minister kultúry SR František Tóth, vtedajší minister kultúrneho dedičstva Maďarskej ...
Zdieľať
Na miestnom obecnom úrade v Štitaroch odhalili v roku 2005 pamätnú tabuľu skladateľovi, pedagógovi a muzikológovi Zoltánovi Kodályovi vtedajší minister kultúry SR František Tóth, vtedajší minister kultúrneho dedičstva Maďarskej republiky András Bozóki a vtedajší podpredseda vlády SR Pál Csáky. Foto: TASR
Štitáre 12. októbra (TASR) – Jedna z najznámejších maďarských ľudových piesní A csitári hegyek alatt – Pod štitárskymi vrchmi – má svoj pôvod na Slovensku.“Práve táto pieseň, ktorá sa povinne vyučovala v Maďarsku na hodinách hudobnej výchovy, preslávila našu obec. Poznajú ju Maďari žijúci po celom svete,” konštatovala starostka Štitár Zuzana Vinkovičová. Obec na Slovensku dokonca zviedla súboj o pôvod piesne s maďarskou obcou rovnakého názvu, ktorej obyvatelia tvrdili, že pieseň pochádza od nich. “My však máme doklady, že pieseň pochádza z našej obce. V roku 1914 túto pieseň pre Kodálya naspievala rodáčka zo susedných Hrnčiaroviec Verona Nagyová, rodená Czaková, ktorá sa vydala do Štitár,” tvrdí starostka.
Zoltán Kodály, rodák z maďarského Kecskemétu, pôsobil ako profesor na budapeštianskej hudobnej akadémii. V rámci svojho výskumu strofického zloženia maďarskej ľudovej piesne navštevoval miesta, kde sa pôvodné piesne zachovali. Územie v okolí Zobora si ako miesto zberu vybral preto, že predpokladal, že sa tu nachádzajú obce osídlené už v období príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny, teda koncom 9. a začiatkom 10. storočia. Z 15 podzoborských obcí zozbieral takmer tisíc maďarských melódií. V Štitároch sa ocitol dvakrát. V roku 1907 zaznamenal 18 piesní, o sedem rokov neskôr 38 piesní, z toho tri náreky. Kodály sa spolu s Bélom Bartókom zaslúžil o univerzálnu zbierku 3500 maďarských ľudových piesní. Jeho metóda vyučovania hudby založená na solmizovaní a ľudovej tvorbe sa dodnes zachovala v maďarských základných školách, kde ju pred desaťročiami skúmali americkí hudobníci.
Na prítomnosť známeho skladateľa v Štitároch poukazuje pamätná tabuľa na budove spoločenského domu, ktorú osadili v roku 2005. Pamätná tabuľa sa dostala až na rokovanie parlamentu, pretože porušovala zákon o štátnom jazyku. Text bol iba v maďarskom jazyku, sekcia umenia ministerstva kultúry preto vyzvala obecný úrad, aby protiprávny stav odstránil. O niečo neskôr k nej pribudla aj tabuľa v slovenskom jazyku. Dnes sa pri tejto tabuli zastavujú pravidelne najmä maďarskí turisti. “Pamätné miesto navštevujú často hostia z južného Slovenska i Maďarska v rámci exkurzie Po stopách Zoltána Kodálya. Počas letných mesiacov si chodia takmer každý víkend uctiť pamiatku slávneho rodáka,” povedala Vinkovičová.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR