Jedinečný defibrilátor zachraňuje životy už aj na Slovensku

Profesor Gust Bardy (vpravo) z University of Washington počas implantácie defibrilátora v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave 23. júna 2011.Foto: SITA/Jozef Jakubčo

BRATISLAVA 23. júna (WEBNOVINY) - Operačný tím Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave uskutočnil jedinečný zákrok. Na Slovensku úplne po prvý raz implantoval defibrilátor na prevenciu náhleho úmrtia bez zavedenia elektródy do srdca. Pozitívny prínos z tejto prevratnej metódy tak čerpajú už aj slovenskí pacienti.

Desaťčlenný tím pod vedením profesora Roberta Hatalu, prednostu Kardiologickej kliniky a primára Oddelenia arytmií a kardiostimulácie NÚSCH, a profesora Gusta Bardyho z University of Washington v Seattli vykonal dnes dopoludnia dva zákroky. Lekári pri nich pacientom, mužom vo veku od 50 do 60 rokov, implantovali defibrilátor, ktorý slúži na prevenciu náhleho úmrtia pri závažných ochoreniach srdca. Tento prístroj je však výnimočný tým, že si nevyžaduje zavádzanie elektródy do srdca; nachádza sa pod kožou na hrudníku pacienta, čím sa odstránia mnohé možné pooperačné komplikácie. Ďalší zákrok majú naplánovaný na popoludnie.

Srdcová arytmia
Ako Hatala vysvetlil pre novinárov, prevencia náhlej srdcovej smrti je veľmi dôležitá, keďže z približne 50-tisíc obyvateľov, ktorí ročne na Slovensku zomrú, asi 10-tisíc postihne takáto smrť. Jej príčinou je srdcová arytmia, ktorá už po niekoľkých minútach spôsobuje zlyhanie srdca a smrť. V súčasnosti ju však je možné predvídať u pacientov so závažnými ochoreniami srdca, a práve tým je nový defibrilátor určený. Podľa Hatalových slov prístroj potrebujú najmä pacienti trpiaci chronickým srdcovým zlyhávaním, ktorí už v minulosti mali problémy s elektródami defibrilátora, trpia vrodenými poruchami srdca či majú v srdci krvnú zrazeninu.

Elektródy bežného defibrilátora vydržia 10 až 12 rokov
Myšlienka implantovaného defibrilátora bez zavedenia elektród do srdca vznikla pred vyše 20 rokmi. Bežné defibrilátory si vyžadujú zavedenie jednej alebo viacerých elektród priamo do srdcového svalu. To však môže spôsobiť problémy, ako napríklad infekciu, zlé fungovanie srdcovej chlopne či vytvorenie zrazeniny. Ako Hatalu doplnil jeho americký kolega Bardy, nový defibrilátor je obzvlášť vhodný pre mladých a detských pacientov, ktorí ho budú potrebovať po celý život. Elektródy bežného prístroja sa totiž po 10 až 12 rokoch pokazia a ich vyberanie je veľmi zložité a nebezpečné. Najmladší Bardyho pacient, ktorý dostal defibrilátor nového typu, mal deväť rokov a vážil iba 35 kilogramov.

Výskum zameraný na vyvinutie tohto prístroja sa začal v roku 2000. Následne trvalo osem a pol roka, kým prvý exemplár implantovali do tela človeka. Na Slovensku je NÚSCH prvým pracoviskom, kde sa takýto zákrok uskutočnil; vo svete ich doteraz spravili do 1000, z toho vyše 300 v Spojených štátoch. Ako Hatala dodal, dnešná operácia je dôkazom, že bratislavský ústav má úzke napojenie na popredné svetové výskumné centrá a aj v spolupráci so zahraničnými odborníkmi dokáže vyriešiť aj mnohé komplikované prípady.