Jeden volebný obvod Richardovi Sulíkovi stačí

BRATISLAVA 30. apríla (WEBNOVINY) – Predseda parlamentu nesúhlasí so zvyšovaním počtu volebných obvodov pre parlamentné voľby.


Nazdáva sa, že volebný obvod by mal byť taký veľký, aké veľké je územie, pre ktoré platia normy schválené voleným orgánom. „Vôbec si nemyslím, že je dobré rozbíjať Slovensko, my nie sme stomiliónový národ. Na tomto nie je spoločenská zhoda,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA.

Sulík si myslí, že jeden volebný obvod by stačil aj pri voľbách do zastupiteľstiev vyšších územných celkov (VÚC). „Napríklad VÚC schvaľujú normy platné pre celý kraj, a preto by aj celý kraj mal byť jeden volebný obvod. To isté platí pre Slovensko,“ vyhlásil. Ako dodal, na rozdelení Slovenska na viac obvodov nie je spoločenská zhoda, tá ale panuje na znížení počtu poslancov Národnej rady SR.

V súčasnosti pozná Slovensko viacero volebných obvod pre voľby do samosprávnych zastupiteľstiev Bratislavy a Košíc, rovnako tak pri voľbách do krajských zastupiteľstiev. Pri voľbách do mestských parlamentov sú volebnými obvodmi jednotlivé mestské časti, pri voľbách do zastupiteľstva VÚC zasa okresy.

Debatu o rozdelení Slovenska na viacero volebných obvodov pripustil po voľbách aj predseda vlády Robert Fico. Myšlienku pripúšťa aj KDH či líder OĽaNO Igor Matovič, SDKÚ-DS aj Most-Híd si chcú počkať na konkrétny návrh zákona, pričom podľa Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS) musí byť táto otázka spojená s prípadným znížením počtu poslancov. Zmeny podľa Fica Smer-SD nebude presadzovať, ak na nich nenájde zhodu relevantných strán.

Slovensko bolo na viacero obvodov rozdelené do parlamentných volieb v roku 1998. Existovali štyri obvody, ktoré kopírovali hranice vtedajších krajov – Západoslovenského, Stredoslovenského, Východoslovenského a Bratislavského. Hoci sa odvtedy viaceré vládne strany za opätovné zavedenie viacerých volebných obvodov prihovárali a v roku 2004 bol prijatý nový volebný zákon pre parlamentné voľby, jeden obvod zostal zachovaný.