Je trnavský bezdomovec Šalgovičov syn?

Na svojho údajného otca, ktorého kariéru mohol sledovať len z diaľky, nespomína v zlom.
„Nestaral sa síce o mňa ani o moju matku, ale my sme sa na ňom nechceli nikdy priživovať,“ tvrdí.
Štefan hovorí, že sa pretĺkal životom celkom sám a nikdy nezneužil príbuzenstvo k známemu politikovi vo svoj prospech.
Dokonca ani vtedy nie, keď sa pochytil s bývalým predsedom ROH Karlom Hoffmanom, s ktorým bol jeho otec priateľ. Štefan vtedy pracoval ako rušnovodič a premával na trati medzi Prahou a Poříčanmi. Škriepka s odborárskym bossom ho vraj stála miesto. „Nepožiadal som svojho otca o pomoc, my sme vlastne nikdy neboli v kontakte a nehlásili sme sa k sebe, ani keď bol na politickom a spoločenskom výslní, ani potom, keď odišiel po páde režimu zo všetkých politických funkcií, a v pivnici svojho domu spáchal samovraždu. Iba jedno ma mrzí, že niektorí považujú môjho otca za kukuričného partizána. On bol naozajstný hrdina!“    ,

Trnavský bezdomovec a tulák Štefan Úradníček tvrdí, že je nevlastným synom komunistického funkcionára Viliama Šalgoviča. Vplyvný otec, ktorý pred novembrom ’89 zastával post predsedu slovenského parlamentu, sa vraj oňho nikdy nestaral. „My sme vlastne nikdy neboli v kontakte a nehlásili sme sa k sebe ani keď bol na politickom a spoločenskom výslní, ani potom, keď odišiel po páde réžimu zo všetkých politických funkcii, a v pivnici svojho domu spáchal samovraždu,“ tvrdí Štefan, ktorý sa živí zberom papiera a odpadkov.
V Šalgovičovom rodisku - v Ružindole neďaleko Trnavy - spomínajú nielen na svojho známeho rodáka, ale chýry tu kolovali aj o jeho neznámom „ľavobočkovi“. Nikdy sa však oficiálne nepotvrdili, podobne ako fámy o jeho údajnej dcére, ktorá vraj žije kdesi v Bratislave. „Viete, ako to bolo, on bol veľký pán, ktovie, koľko detí mu chodí doteraz po svete,“ myslí si muž, ktorý Šalgoviča poznal osobne.
Viliam Šalgovič mal dvoch legitímnch synov - Ivana a Aľošu. Aľoša, ktorý príležitostne žije v otcovej rodnej dedine, prijal správu o nevlastnom bratovi so stoickým pokojom. Hovorí, že s podobnými tvrdeniami sa stretol v bývalom Sovietskom zväze. Tam chcel byť vraj každý príbuzný s niektorým vtedajším mocným. Na Slovensku sa však doposiaľ s takým niečim nestretol. „Do našej rodiny sa už prihlásilo toľko nových príbuzných, že jeden navyše nám nemôže ublížiť,“ smeje sa pani Šalgovičová.
Štefan Úradníček ich reakciu prijal pokojne: „Nepotreboval som ich doposiaľ, nepotrebujem ich ani teraz.“

Jožo T. Schön