Je slovenskosť iba mýtus?

Čo je to slovenskosť? Čerstvo otvorená výstava Slovenský mýtus je presne na to, aby sme si my, Slováci, skonfrontovali predstavy o nás samých. Definíciu slovenskosti približujú výtvarníci v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, ale aj  v pries-toroch Slovenského národného múzea. Na odvážnom projekte sa podieľali takmer všetky známe slovenské galérie, múzeá, umelecké ústavy i zberatelia. „To tu ešte nebolo,“ tvrdia mnohí.
Medzi exponátmi uvidíme aj neznáme  a nikdy nevystavené diela slovenských umelcov a viaceré dlhodobo reštaurované umelecké skvosty. Výstava, ktorú včera otvorili, sa pripravovala viac než rok.                         

Slovenská národná galéria otvorila včera vo svojich nových priestoroch v Esterházyho paláci unikátnu výstavu pod názvom Slovenský mýtus.
Nápad, ktorý viditeľne posúva naše predstavy o renomovanej inštitúcii za hranice tradičnej galérie, sa zrodil v tvorivom tíme riaditeľky Kataríny Bajcurovej. Tá spolu s kurátormi Aurelom Hrabušickým a Alexandrou Kusou pripravila návštevníkom SNG jedinečný zážitok. Ich výstava je nielen tematicky bohatým, ale aj inštalačne atraktívnym pohľadom Slovákov na seba samých. Národná galéria dokázala týmto projektom prekročiť aj svoj vlastný mýtus konzervatívnej inštitúcie. Snaha zmapovať vizuálne predstavy slovenskej spoločnosti o Slovensku a Slovákoch sa v tomto prípade nemíňa účinkom. Divák má možnosť nielen nazrieť do depozitára viacerých slovenských galérií (výstavu realizovali v spolupráci s ďalšími inštitúciami, vrátane Slovenského národného múzea), ale aj do vývoja slovenského výtvarného umenia, slovenskej duše i vývoja celej spoločnosti.
Pohľad na etnograficky i výtvarne cenný záber Karola Kállaya (ročník 1926)  z roku 1942, zobrazujúci dieťa v plátenej kolíske, rozširuje aj naše vedomosti o začiatkoch tohto známeho fotografa, ale aj o meniacom sa prístupe výtvarníkov k ich témam.
Od myšlienky k realizácii absolvovali autori výstavy dlhú cestu. Kurátori oslovili nielen partnerské inštitúcie, ale aj súkromné osoby a aukčné siene. Hlavný posun zaznamená však divák v koncepčnom prístupe. Diela sú zoradené podľa tematických okruhov, a tak sa vedľa seba ocitli historické plagáty spolu s maľbami, grafikami, plastikami, či fotografiami podľa ich obsahu a nie len doby vzniku. Pohľad na vystavené diela je veľmi inšpiratívny a v mnohom aj objavný. „Práca na obnove obrazov, ktoré kurátori objavili pri pátraní po tematicky zaujímavých objektoch v depozitári, bola náročná,“ konštatuje šéf reštaurátorských ateliérov SNG Fridrich Hoffstädter. „Niektoré obrazy vystavujeme dokonca po prvý raz od vzniku galérie. Napríklad na reštaurovaní obrazu Jána Hanulu z roku 1894 Almužna sme pracovali vyše roka. Diela sa pritom snažíme obnovovať kompletne, vrátane ich historicky cenných rámov.“  Mnohé unikátne diela slovenských autorov (Alexy, Bazovský, Augustin) sa v minulosti nedostali na oči verejnosti z rozličných príčin. Nevyhovovali buď z technických alebo ideových príčin. „Nový pohľad kurátorov tak odkryl verejnosti neznáme či zabudnuté obrazy,“ konštatuje Hoffstädter. Výstava Slovenský mýtus je teda nielen koncepčným, ale aj historickým objavom.
Pozoruhodná je aj tematická spolupráca SNG so Slovenským národným múzeom, ktoré včera otvorilo svoju časť expozície pod kurátorským dozorom PhDr. Eleny Kurincovej. Jej výstava sa na rozdiel od výtvarného projektu zaoberá mýtusom z pohľadu historika - či už v zobrazení postáv a udalostí, alebo vo vývoji národného znaku. Stručný, ale zaujímavý prierez dejinami slovenských symbolov od 19. storočia po súčasnosť dopĺňa
videoprojekcia historických, dobou i režimom poznačených dokumentov z čias Slovenského štátu. Výstava objasňuje divákovi aj skutočnosť, že obraz Slováka sa od samého počiatku vzniku národného obrodenia stotožňuje so symbolom junáka v ľudovom kroji. Tento symbol môžeme vnímať ako niť, tiahnúcu sa aj jednotlivými tematickými okruhmi expozície v Esterházyho paláci. Popri témach kroja, práce, sobáša, osamelosti, alkoholizmu či zbojníctva však postrádame tému ľudového humoru, tak pestro prítomnú v slovenskom výtvarnom umení. Skromný projekt Slovenského národného múzea však ani zďaleka nedosahuje európsky rozmer výstavného projektu Bajcurovej tímu, ktorý stojí aj za vašu pozornosť. 


Jaroslav Rozsíval