Je možné, že Sonátu mesačného svitu zložil Beethoven v Dolnej Krupej

Bonn/Bratislava 16. decembra (TASR) - Ludwig van Beethoven sa narodil pred 245 rokmi v nemeckom Bonne. Nie všetky zdroje uvádzajú rovnaký deň narodenia tohto hudobného velikána. Podľa niektorých by to malo byť 16. decembra 1770, iné uvádzajú dátum narodenia podľa dátumu jeho krstu, 17. decembra 1770.


Generácie skladateľov právom považujú Beethovena za jedného z najväčších hudobných tvorcov v dejinách hudby. Z jeho rozsiahleho diela vyniká 9. symfónia d mol - Óda na radosť. Okrem piatich klavírnych koncertov sú známe aj jeho klavírne sonáty. Významnými dielami autora jedinej opery Fidelio sú aj omša Missa solemnis a oratórium Kristus na hore Olivovej.



Nemecký skladateľ s flámskymi koreňmi Ludwig van Beethoven bol na prelome 18. a 19. storočia predstaviteľom vrcholného klasicizmu, niektorými dielami však otvoril a predznamenal cestu romantizmu. Jeho otec, kapelník, spevák a huslista, ktorý rozpoznal u svojho syna mimoriadne hudobné nadanie, mu ako prvý poskytol hudobné vzdelanie. Bol však drsný a holdoval alkoholu a svojho malého syna pri každodennom drile trestal za každú chybu. Mladý Beethoven nemal ani desať rokov, keď už koncertoval v zahraničí, od jedenástich rokov bol členom arcibiskupského orchestra a ako trinásťročný skomponoval tri sonáty. Keď mal sedemnásť rokov, Wolfgang Amadeus Mozart mu v rakúskej Viedni predpovedal veľkú budúcnosť. O tri roky neskôr vo Viedni študoval hudbu, zdokonaľoval sa v kontrapunkte, harmónii a kompozičnej výstavbe. Koncertoval tam v šľachtických palácoch, vyučoval hru na klavíri, dirigoval, komponoval a uvádzal svoje skladby. Jeho skladateľský úspech bol mimoriadny. Poslucháči obdivovali jeho symfónie, komorné skladby, koncerty, jeho klavírne umenie. Desať rokov po príchode do Viedne uznávali už Beethovena v Európe ako skladateľa, klaviristu a symfonika rovnocenného s Josephom Haydnom a W.A. Mozartom.

Z Beethovenovho rozsiahleho diela vyniká 9. symfónia d mol so záverečným zborom na Schillerovu Ódu na radosť. Práve melódia z poslednej časti symfónie sa stala hymnou Európskej únie. Beethovenova piata symfónia Osudová patrí ku klenotom nielen vážnej hudby, ale ľudského kultúrneho dedičstva ako takého. Radí sa medzi päť svetovo najčastejšie uvádzaných symfónií a hlavná téma prvej vety medzi najznámejšie melódie klasickej hudby.

Z desiatich sonát pre husle a klavír sú známe najmä Sonáta F dur Jarná a Sonáta A dur Kreutzerova. Z 32 sonát pre klavír patria medzi najobľúbenejšie c mol Patetická, cis mol Mesačného svitu, d mol Apassionata a B dur Veľká sonáta pre kladivkový klavír. Okrem komorných skladieb, oratória Kristus na hore Olivovej, dvoch omší (známejšia je Missa solemnis) a kantát skomponoval Beethoven jednu operu Fidelio, ktorá vyjadruje ideály francúzskej revolúcie a je oslavou manželskej lásky a obetavosti.

Už vo veku 25 rokov sa začali uňho prejavovať prvé príznaky straty sluchu. Obdivuhodne sa však dokázal vyburcovať do zápasu so svojím tragickým údelom. Skladby, ktoré napriek postihnutiu skomponoval, mu priniesli veľkú slávu, uznanie a rešpekt, najmä posledná 9. symfónia s Ódou na radosť, ktorú zložil 3 roky pred smrťou ako monumentálne životné dielo.

Je pravdepodobné, že slávny skladateľ pobudol niekoľkokrát aj na území dnešnej Slovenskej republiky v prekrásnom prostredí kaštieľa v Dolnej Krupej. Podľa ústnej tradície grófskej rodiny Brunšvikovcov, vtedajších majiteľov kaštieľa, práve v ňom slávny skladateľ okolo roku 1800 skomponoval svoje najznámejšie klavírne dielo – Sonátu mesačného svitu, inšpirovaný láskou k jednej z Brunšvikových neterí.



Ludwig van Beethoven zomrel vo Viedni 26. marca 1827. Dožil sa 56 rokov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR