Je Merkelová kancelárom?

“ Pritom nemecká ústava hovorí v článku 63 výslovne o mužskom spolkovom kancelárovi.

Prezident Horst Köhler ju pri vymenovaní oslovil ako „veľaváženú pani spolkovú kancelárku“. Profesor Ulrich Karpen z Hamburgu pre Stern vyhlásil, že pre to netreba meniť ústavu. Vie, o čom hovorí, veď ešte ako poslanec hamburského parlamentu musel neraz platiť päť eur do „mačovskej pokladnice“, lebo pre ženské kolegyne používal mužské oslovenie.
Podľa Goetheho inštitútu je však čistota nemeckého jazyka ohrozená, ak sa neurobí zmena v tom zmysle, že sa v názve použije veľké I, teda „BundeskanzlerIn“. Najčistejšie by však bolo podľa dr. Ulricha Sackera zmeniť článok 63 takto: „Spolkovú kancelárku alebo spolkového kancelára volí Spolkový snem na návrh spolkového prezidenta.“ Pre protokol Bundestagu  je správnym oslovením „pani spolková kancelárka“. Zato sa predseda parlamentu Volker Kauder rýchlo neprispôsobil, keď vyhlásil, že „ešte žiadny nemecký kancelár nedostal toľko hlasov ako Angela Merkelová“.
V novom výkladovom slovníku Duden sa síce spomína „spolková kancelárka“, avšak nie názov „Úrad spolkovej kancelárky“. Gramaticky by to bolo podľa dr. Wernera Scholzeho-Stubenrechta z vydavateľstva možné, ale „znie to komicky a je to jednoducho neekonomické“. Okrem toho by sa mal „Bundeskanzleramt“ chápať ako plurál, teda ako úrad všetkých spolkových kancelárov.
Odteraz je to tak, že pani spolková kancelárka Merkelová sedí v úrade spolkového kancelára. A s kým že je zosobášená? S „prvým mužom“? Jazykovedci však tvrdia, že je to jednoducho „manžel kancelárky“, a na to si musia odteraz všetci zvyknúť, dodáva Stern. 

(apl, Stern)