Jazykovedci riešia v Nitre problém chýbajúcej jazykovej politiky

Nitra 28. júla (TASR) – Otázky jazykových problémov občianskej participácie i pri ekonomickej integrácii, stav a perspektívy cudzojazyčného vzdelávania v Európskej únii riešia účastníci medzinárodnej dvojdňovej konferencie, ktorá sa začala dnes v Nitre. Má názov Perspektívy jazykovej komunikácie v EÚ a je súčasťou 101. Svetového kongresu esperanta.


V rámci panelových diskusií a okrúhlych stolov si svoje názory a skúsenosti vymieňajú odborníci z oblasti jazykovedy z USA, Írska, Rakúska, Nemecka, Talianska, Pobaltských krajín, zo Švajčiarska a z krajín Vyšehradskej štvorky. Výsledkom diskusií by mala byť deklarácia ako možný nástroj riešenia nielen jazykových, ale aj medzietnických a medzikultúrnych problémov, ktorým čelí Európska únia.

Oficiálnymi a pracovnými jazykmi Európskej únie sú všetky oficiálne jazyky členských krajín. Situácia sa komplikuje pri zvyšujúcom sa počte členov únie – súčasných 28 krajín a 24 oficiálnych a pracovných jazykov. Napriek narastajúcim problémom v medzinárodnej komunikácii sa však EÚ jazykovou politikou doteraz komplexne a systematicky nezaoberala, tvrdí členka organizačného výboru Svetového kongresu esperanta Eva Poláková.

"Treba rozhodnúť o tom jednom oficiálnom jazyku. Nemôže platiť súčasný stav, že v tichosti sa vplíži jeden národný jazyk a je jedno, ktorý to je. Národný jazyk vždy zakladá diskrimináciu iných národných jazykov, či to už chceme, alebo nie, je to tam," skonštatovala Poláková. Po brexite bude kuriozitou, že tiché, ale legislatívne neodsúhlasené prioritné používanie angličtiny bude používaním národného jazyka krajiny, ktorá nie je členským štátom EÚ.

Odkladanie vypracovania jazykovej politiky prináša podľa Polákovej negatívne dôsledky. K nim patria vzďaľovanie sa EÚ od občanov v dôsledku nie všetkým dostupnej komunikácie iba vo vybraných národných jazykoch, nerovnaké šance príslušníkov malých národov na trhu práce a prekážky v pracovnej, študijnej i vedeckej mobilite v dôsledku nízkej znalosti cudzích jazykov.

"Až 80 percent držiteľov Nobelových cien je anglofónnych, takže sú len Angličania tí najinteligentnejší, čo si tieto ceny zaslúžia? No nie, len každý vedec musí komunikovať v anglickom jazyku a stráca zo svojho tvorivého odborného potenciálu. Ak nie je talentovaný na jazyky, stráca štyri až šesť rokov zo svojej vedeckej kapacity. Aj u nás sú rôzne výskumy, vynálezy, no odkomunikovať a predať ich vo svete je horšie," skonštatovala Poláková. Negatívom chýbajúcej jazykovej politiky sú aj hospodársko-ekonomické nevýhody iných ako anglofónnych krajín, vyplývajúce z jazykového biznisu, ako sú vydavateľská či publikačná činnosť, jazykové kurzy anglického jazyka.






Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR