 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
| Denník - Správy |
 |
 |
|
Regióny| Prílohy |
 |
|
|
|
| Pridajte sa |
 |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
 Mobilná verzia
|
|
|
ESTA USA |
21. mája 2014
Jazyková úroveň médií je dlhodobo neuspokojivá
Jazyková úroveň médií je dlhodobo neuspokojivá. Upozorňuje na to ministerstvo kultúry v správe o stave používania štátneho jazyka na území SR, ktorú dnes schválila vláda.
Zdieľať
Bratislava 21. mája (TASR) - Jazyková úroveň médií je dlhodobo neuspokojivá. Upozorňuje na to ministerstvo kultúry v správe o stave používania štátneho jazyka na území SR, ktorú dnes schválila vláda.
Rada pre vysielanie a retransmisiu poukazuje na nízku kultúru slova vo vysielaní, gramatické chyby, chyby vo výslovnosti, ako aj štylistické a ďalšie nedostatky. Ich odstránenie vidí najmä v skvalitnení vzdelávania od základného školstva až po špeciálne semináre určené pre pracovníkov médií.
"Neistota v ovládaní prostriedkov slovenského spisovného jazyka vedie mnohých profesionálnych novinárov k nadmernému preberaniu módnych anglicizmov a amerikanizmov, ako aj bohemizmov, čím nepriaznivo ovplyvňujú najmä mladšiu generáciu, ktorá takéto vyjadrovanie automaticky vníma ako štandardný prejav a nie ako prehrešok voči spisovnej slovenčine," konštatuje sa v správe.
Nedostatky v jazykovej úrovni úradnej komunikácie sú však aj na ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy. Podľa rezortu kultúry treba hľadať príčinu v širších spoločenských súvislostiach.
Jednou z nich je to, že na úrady prichádzajú absolventi stredných a vysokých škôl nedostatočne pripravení v ovládaní spisovnej slovenčiny. Ministerstvá upozorňujú na klesajúcu úroveň vyučovania slovenského jazyka a na potrebu prijatia adekvátnych opatrení. Treba podľa nich obnoviť prácu s knihou, teda, aby žiaci viac čítali, ale tiež pokračovať vo vzdelávaní v oblasti jazykovej kultúry aj na vysokých školách.
Za príčinu nepriaznivého stavu pokladajú aj vplyv globalizácie spoločnosti a tlak na ovládanie cudzích jazykov, čo spôsobuje, že väčšia pozornosť sa sústreďuje práve na ne, pričom nároky na úroveň ovládania slovenčiny sa neustále znižujú. Svoj diel zodpovednosti má tiež nevhodne zjednodušená elektronická komunikácia.
Zvýšenie úrovne jazykovej kultúry vidia úrady napríklad v zabezpečení praktických jazykových príručiek, ktorých je momentálne nedostatok. Ich vydávaniu by mohla pomôcť štátna podpora. Okrem knižných verzií by sa však mali objaviť aj v digitálnej podobe na internete.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Rada pre vysielanie a retransmisiu poukazuje na nízku kultúru slova vo vysielaní, gramatické chyby, chyby vo výslovnosti, ako aj štylistické a ďalšie nedostatky. Ich odstránenie vidí najmä v skvalitnení vzdelávania od základného školstva až po špeciálne semináre určené pre pracovníkov médií.
"Neistota v ovládaní prostriedkov slovenského spisovného jazyka vedie mnohých profesionálnych novinárov k nadmernému preberaniu módnych anglicizmov a amerikanizmov, ako aj bohemizmov, čím nepriaznivo ovplyvňujú najmä mladšiu generáciu, ktorá takéto vyjadrovanie automaticky vníma ako štandardný prejav a nie ako prehrešok voči spisovnej slovenčine," konštatuje sa v správe.
Nedostatky v jazykovej úrovni úradnej komunikácie sú však aj na ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy. Podľa rezortu kultúry treba hľadať príčinu v širších spoločenských súvislostiach.
Jednou z nich je to, že na úrady prichádzajú absolventi stredných a vysokých škôl nedostatočne pripravení v ovládaní spisovnej slovenčiny. Ministerstvá upozorňujú na klesajúcu úroveň vyučovania slovenského jazyka a na potrebu prijatia adekvátnych opatrení. Treba podľa nich obnoviť prácu s knihou, teda, aby žiaci viac čítali, ale tiež pokračovať vo vzdelávaní v oblasti jazykovej kultúry aj na vysokých školách.
Za príčinu nepriaznivého stavu pokladajú aj vplyv globalizácie spoločnosti a tlak na ovládanie cudzích jazykov, čo spôsobuje, že väčšia pozornosť sa sústreďuje práve na ne, pričom nároky na úroveň ovládania slovenčiny sa neustále znižujú. Svoj diel zodpovednosti má tiež nevhodne zjednodušená elektronická komunikácia.
Zvýšenie úrovne jazykovej kultúry vidia úrady napríklad v zabezpečení praktických jazykových príručiek, ktorých je momentálne nedostatok. Ich vydávaniu by mohla pomôcť štátna podpora. Okrem knižných verzií by sa však mali objaviť aj v digitálnej podobe na internete.
Vláda nesúhlasí s ustanovením 90-dňovej lehoty na procesné rozhodnutia ÚS
Návrh štyroch poslancov Národnej rady SR za KDH zaviesť lehotu 90 dní na procesné rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR nemá podporu vlády. Poslanecký návrh, ktorý prešiel v parlamente v apríli prvým čítaním dnes ministri neodsúhlasili. Takýto postup im odporučil minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD).
Poslanci Monika Gibalová, Pavol Hrušovský, Pavol Abrhan a Martin Fronc sa už po druhý raz usilujú v zákonodarnom zbore presadiť ustanovenie 90-dňovej zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov. Návrh podľa rezortu Tomáša Boreca nemusí byť prostriedkom na dosiahnutie zamýšľaného cieľa. Dôvodom je, že nezohľadňuje náročnosť prerokúvanýác vecí ani špecifiká a okolnosti jednotlivých prípadov.
Ministerstvo považuje požiadavku poslancov za legitímnu, dĺžka samotného konania je však podľa neho výsostne individuálna a v jednotlivých právnych veciach sa môže líšiť v závislosti od skutkovej a právnej zložitosti veci i správania účastníkov konania. Pripomína, že pozastavenie účinnosti právneho predpisu môže predstavovať zásadný zásah do stability právneho poriadku a narušenie princípu právnej istoty. Domnieva sa preto, že každému takémuto rozhodnutiu by mala predchádzať dôsledná skutková a právna analýza.
"Obmedzenie výkonu tejto analýzy ustanovením zákonnej lehoty nemusí vždy prispieť k účinnej ochrane ústavou garantovaných práv a slobôd," zdôraznili v stanovisku k poslaneckému návrhu experti rezortu. Poukazujú aj na to, že s ich argumentáciou sa stotožnil i samotný Ústavný súd SR. Ten rovnako odporúčal predmetný návrh zákona neprijať, nakoľko ho nepovažuje za vhodný a efektívny prostriedok na dosiahnutie zamýšľaného cieľa, ktorým má byť zrýchlenie a zefektívnenie ústavnej ochrany.
Podobnú novelu zákona o organizácii Ústavného súdu predložili aj pred rokom, vtedy tiež prešla prvým čítaním, definitívneho schválenia sa ale táto zmena nedočkala.
V súčasnosti je v zákone napísané, že Ústavný súd SR rozhoduje o takýchto návrhoch bez zbytočného odkladu. Doterajšie skúsenosti podľa KDH potvrdzujú, že súd rozhoduje o niektorých návrhoch so značným časovým oneskorením. Gibalová v rozprave v parlamente poukázala na viacero prípadov podaní, pri ktorých poslanci žiadali pozastavenie účinnosti zákona a ÚS o nich rozhodoval aj stovky dní. Najdlhšie mu to trvalo pri diaľničnom tzv. vyvlastňovacom zákone, kde rozhodnutie prijal až po 661 dňoch.
Návrh štyroch poslancov Národnej rady SR za KDH zaviesť lehotu 90 dní na procesné rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR nemá podporu vlády. Poslanecký návrh, ktorý prešiel v parlamente v apríli prvým čítaním dnes ministri neodsúhlasili. Takýto postup im odporučil minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD).
Poslanci Monika Gibalová, Pavol Hrušovský, Pavol Abrhan a Martin Fronc sa už po druhý raz usilujú v zákonodarnom zbore presadiť ustanovenie 90-dňovej zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov. Návrh podľa rezortu Tomáša Boreca nemusí byť prostriedkom na dosiahnutie zamýšľaného cieľa. Dôvodom je, že nezohľadňuje náročnosť prerokúvanýác vecí ani špecifiká a okolnosti jednotlivých prípadov.
Ministerstvo považuje požiadavku poslancov za legitímnu, dĺžka samotného konania je však podľa neho výsostne individuálna a v jednotlivých právnych veciach sa môže líšiť v závislosti od skutkovej a právnej zložitosti veci i správania účastníkov konania. Pripomína, že pozastavenie účinnosti právneho predpisu môže predstavovať zásadný zásah do stability právneho poriadku a narušenie princípu právnej istoty. Domnieva sa preto, že každému takémuto rozhodnutiu by mala predchádzať dôsledná skutková a právna analýza.
"Obmedzenie výkonu tejto analýzy ustanovením zákonnej lehoty nemusí vždy prispieť k účinnej ochrane ústavou garantovaných práv a slobôd," zdôraznili v stanovisku k poslaneckému návrhu experti rezortu. Poukazujú aj na to, že s ich argumentáciou sa stotožnil i samotný Ústavný súd SR. Ten rovnako odporúčal predmetný návrh zákona neprijať, nakoľko ho nepovažuje za vhodný a efektívny prostriedok na dosiahnutie zamýšľaného cieľa, ktorým má byť zrýchlenie a zefektívnenie ústavnej ochrany.
Podobnú novelu zákona o organizácii Ústavného súdu predložili aj pred rokom, vtedy tiež prešla prvým čítaním, definitívneho schválenia sa ale táto zmena nedočkala.
V súčasnosti je v zákone napísané, že Ústavný súd SR rozhoduje o takýchto návrhoch bez zbytočného odkladu. Doterajšie skúsenosti podľa KDH potvrdzujú, že súd rozhoduje o niektorých návrhoch so značným časovým oneskorením. Gibalová v rozprave v parlamente poukázala na viacero prípadov podaní, pri ktorých poslanci žiadali pozastavenie účinnosti zákona a ÚS o nich rozhodoval aj stovky dní. Najdlhšie mu to trvalo pri diaľničnom tzv. vyvlastňovacom zákone, kde rozhodnutie prijal až po 661 dňoch.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
