JAVORČÍK: Summit EÚ by mal odobriť hlavné prvky Energetickej únie

Brusel 17. marca (TASR) - Hlavnými témami dnešného zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti boli otázky, ktorými sa budú vo štvrtok a piatok (19. a 20. 3.) zaoberať národní lídri na summite EÚ v Bruseli - Energetická únia, Východné partnerstvo, ekonomická situácia v EÚ a takzvaný európsky semester. Uviedol to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Javorčík.


Ako zdôraznil, kľúčovou témou summitu bude Energetická únia, rozsiahly projekt, ktorý Európska komisia (EK) oficiálne predstavila vo februári. Premiéri a prezidenti členských krajín by na summite mali politicky schváliť naznačené hlavné línie stratégie, za ktorú je zodpovedný podpredseda komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.

"Z nášho pohľadu je podstatné, že diskusia sa uberá tým smerom, že summit by mal dať určitú prioritu najmä na otázky energetickej bezpečnosti a dobudovanie vnútorného trhu s energiami. Ide o témy, ktoré sú pre celý náš región, nielen pre Slovensko, kľúčové," konštatoval Javorčík. Spresnil, že ide o priority ako dobudovanie energetickej infraštruktúry a nastavenie takých trhových mechanizmov, ktoré užívateľom prinesú zníženie cien energie.

Na otázku TASR, či ústretový postoj lídrov EÚ voči projektu Energetickej únie možno vnímať ako jeho finálne odobrenie, Javorčík uviedol, že závery, ktoré sa zrodia na summite, treba vnímať skôr iba ako začiatok celého procesu.

"Je to prvýkrát, keď sa lídri členských krajín vyjadria k návrhu komisie. Ide o pozitívne prijatie s tým, že teraz sa to bude rozmieňať na drobné, na konkrétne akcie, ktoré potom bude Európska komisia alebo členské krajiny pretavovať do konkrétnych legislatívnych návrhov a ďalších politík v oblasti energetiky," upozornil Javorčík. Ako dodal, všetky strany si dobre uvedomujú, že pri Energetickej únii nejde o projekt na pár mesiacov, ale na dlhé roky.

Niektoré členské štáty EÚ, vrátane Českej republiky, kritizujú, že v pracovnom návrhu záverov nadchádzajúceho summitu je malý dôraz na nízkouhlíkovú energetiku založenú na rozvoji jadrovej energie.

Javorčík v tejto súvislosti pripomenul, že každá členská krajina únie má suverenitu pri definovaní svojho energetického mixu, to je základ energetickej politiky EÚ.

Priznal, že existujú diskusie o tom, ktorá technológia by mala dostať prioritu a je medzi nimi aj dôraz na jadrovú energiu ako záruku využívania nízkouhlíkových zdrojov energie. S tým sa vie identifikovať aj slovenská strana. Voči týmto záujmom stojí napríklad Rakúsko, ktoré už jasne naznačilo, že tento druh výroby energie nepovažuje za relevantný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR