Jaroslava Blažková: Plakať na papieri sa mi nechce

„Zažívam šťastné konce, až keď si ich vymyslím,“ vyhlásila spisovateľka Jaroslava Blažková pri príležitosti krstu svojej najnovšej knižky Happyendy v bratislavskom kníhkupectve Svet knihy. Happyendy považuje Blažková za svoje najautobiografickejšie dielo. Túto zbierku poviedok vo forme trinástich listov písala v rokoch 2002 až 2005, v období, keď sa starala o ťažko chorého manžela a písanie jej poskytovalo útočisko. Poslednú poviedku o ich dlhoročnom manželskom spolunažívaní dokončila krátko pred manželovou smrťou. Napriek tragickým životným udalostiam si autorka predsavzala, že Happyendy budú veselá knižka. Ako hovorí: „Plakať na papieri sa mi nechce.“ Happyendy sú typicky „blažkovské“ - napriek smútku príjemne ironické, prekypujú radosťou zo života. Blažková sa nielen v živote, ale aj v tvorbe riadi heslom: „V starobe človek potrebuje optimizmus, ak ju má prežiť.“ Jaroslava Blažková patrí medzi najčítanejšie prozaičky šesťdesiatych rokov. V roku 1968 emigrovala do Kanady, režim ju za to potrestal vylúčením z literárneho života. Napriek tomu, že jej tvorba zmizla z učebníc, knižníc a kníhkupectiev, mnoho čitateľov, najmä žien, na ňu nezabudlo. Svedčí o tom aj atmosféra stredajšieho krstu, na ktorom spisovateľku obklopovali zástupy dlhoročných obdivovateliek, túžiacich po autograme či krátkom rozhovore.

Blažkovú záujem ľudí nesmierne teší, rovnako, ako aj oživenie jej tvorby po roku 1989. Okrem reedícií pribudli aj tri celkom nové knihy, ktoré vydláždili cestu jej vrcholnému prozaickému dielu, Happyendu.

 
Barbora Nováková