BRATISLAVA 11. februára (WEBNOVINY) - Jarný odstrel medveďov na Slovensku napriek mnohým žiadostiam Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR nepovolí. Informoval o tom na dnešnej tlačovej besede venovanej problematike veľkých šeliem generálny riaditeľ sekcie ochrany prírody a krajiny MŽP Stanislav Klaučo.
Túto problematiku chceme posunúť dopredu a riešiť ju komplexne, spresnil generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Ján Mizerák. Detaily, ktoré budú na to potrebné, získajú z Projektu EÚ pre veľké šelmy. Tento projekt bude trvať štyri roky. Majú sa z neho získať podklady, vyhodnotením ktorých sa vypracuje "dobrý akčný plán a dobrý manažment na obhospodarovanie tejto šelmy". Chceme sa venovať predovšetkým medveďovi hnedému, pretože ten je najproblematickejší najmä čo sa týka škôd, ktoré spôsobuje, spresnil Mizerák. Medzi nové aspekty, ako uviedol, patrí útok medveďa na človeka. To súvisí podľa neho s viacerými skutočnosťami, ktoré treba zmapovať, zhodnotiť a na základe toho postaviť manažmentový plán, aby "medveďa nebolo na Slovensku ani veľa, ani málo". Plánovaný projekt sa rozbieha tento rok. Ako Mizerák objasnil, o medveďa hnedého sa budú iným spôsobom ako doteraz až vtedy, keď budú výsledky z tohto projektu. Keďže normálny odstrel sa vždy robí na jeseň, znamená to, že jarný odstrel tento rok nebude.
V rámci projektu sa bude zbierať medvedí trus, vysvetlil Mizerák. Z jeho povrchu sa dajú extrahovať epitelové bunky, ktoré sa poterom otierajú o exkrementy, z ktorých sa dajú urobiť DNA analýzy. Z týchto analýz sa dajú vyčítať tri údaje. "Ak sa nám vzorky opakujú, vieme zistiť, či ide o toho istého alebo iného jedinca," vysvetlil Mizerák. Druhým údajom je pohlavie, resp. či ide o samčiu alebo samičiu populáciu. Tretím údajom, ktorý sa dá z genetickej analýzy DNA vyčítať, je vek jedinca. Dá sa odhadnúť podľa priemeru exkrementov. Vieme odlíšiť exkrement matky od exkrementu, ktorý má jej mláďa, povedal Mizerák.
Medvede plánujú aj začipovať. Aktivita začipovaných medveďov sa bude sledovať v teréne, pričom niektorých z jedincov uspíme. Z nich, ako povedal Mizerák, by sa mal odberom krvi alebo vzorkou z ucha získať materiál na genetické analýzy. "Pozorovaním v teréne a fotením by sme takisto chceli získať materiál, na základe ktorého dostaneme najlepšie výsledky. Nič lepšieho v súčasnosti neexistuje," dodal Mizerák.
Na projekte by sa mali podieľať všetky relevantné inštitúcie, ministerstvo pôdohospodárstva, Slovenský poľovnícky zväz, oslovení by mali byť veľkí aj malí vlastníci, ktorí prejavia záujem. "Všetok potenciál, ktorý sa na Slovensku nachádza, chceme využiť na to, aby sme urobili dobrý projekt," dodal Mizerák.
Na území SR žije asi 800 jedincov medveďa hnedého, 500 jedincov vlka dravého a 400 jedincov rysa ostrovida. Do vstupu Rumunska do EÚ patrila slovenská populácia medveďa hnedého k najväčšej v rámci členských štátov EÚ reprezentujúcich strednú a východnú Európu. Európska komisia zaradila medveďa, vlka a rysa medzi prísne chránené druhy, ale aj druhy na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia. Medveď a vlk sú zároveň prioritnými druhmi európskeho významu.
SITA