Japonci môžu byť príkladom v darovaní pupočníkovej krvi

BRATISLAVA 22. februára (WEBNOVINY) - Transplantácia krvotvorných kmeňových buniek (KKB) z popočníkovej krvi (PK) môže zachrániť život rovnako chorému dieťaťu, ako aj dospelému. Na to, aby však mohol register disponovať KKB, potrebuje dobrovoľných darcov. Pracovníci registra preto oslovujú budúce mamičky a na základe osobného pohovoru a vyplneného dotazníka vytypujú potenciálne vhodné darkyne.

V medzinárodnej databáze a výmennej sieti Bone Marrow Donors Worldwide (BMDW), ktorá združuje informácie o darcoch v národných registroch, je dnes registrovaných viac ako 255 000 jednotiek z PK z približne 50 verejných registrov z celého sveta. Väčšinu tvoria jednotky z Európy a Severnej Ameriky. Pozitívom je, že darovanú PK od nepríbuzného darcu použili lekári už pri 8 000 transplantáciách a ročne sa tento počet zvyšuje o približne dvadsať percent. Príkladom by mohlo byť Japonsko, kde sa dnes PK používa na transplantácie KKB vo viac ako 50 percentách detí aj dospelých. V USA to je 50 percent v prípade transplantácií detí a 20 percent v prípade transplantácií dospelých. Pupočníkovú krv svojho syna a následníka trónu darovala napríklad aj japonská princezná Kiko. PK darovala do verejného registra, vďaka čomu ju sprístupnila pre kohokoľvek, kto ju bude potrebovať.

Prvý register vôbec - Cord Blood Registy vznikol v New Yorku v roku 1993. Jeho zakladateľom je doktor Pablo Rubinstein. Postupne jeho myšlienka nadchla ďalších. Slovensko sa môže v tejto oblasti radiť k pionierskym krajinám. Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek Eurocord - Slovakia totiž vznikol v roku 1997 a bol založený ako piaty vo svete. Jeho zakladateľom je doktor Zohdy Hamid, ktorý začal nápad realizovať po návrate z vedeckého pobytu v Holandsku u vedca slovenského pôvodu, doktora Pavla Iványiho.

Výhody PK ako zdroja KKB naznačujú mnohé medicínske štúdie, podľa ktorých je PK rovnako efektívny a bezpečný zdroj KKB ako kostná dreň. Jednou z hlavných výhod PK je ale vyššia pravdepodobnosť, že sa nájde vhodný darca, pretože na výber sa uplatňujú menej prísne kritéria zhody tkanivových skupín ako pri výbere darcu kostnej drene. Okrem toho, vhodný transplantát sa získava veľmi rýchlo. Keďže transplantáty z PK sú pripravené dopredu, ich vyhľadávanie a získanie trvá zvyčajne iba niekoľko týždňov. Registre darcov kostnej drene sú iba databázy záznamov o potenciálnych darcoch a ich vyhľadanie, oslovenie a príprava transplantátu môže trvať aj mesiace. Rýchlosť vo vyhľadávaní je rozhodujúcim faktorom v prospech PK, pretože pri transplantáciách KKB ide často o dni, kedy je možné smrteľne chorého ešte zachrániť či vyliečiť. Tento fakt kladie veľké nároky na financovanie registrov PK.

Kmeňové krvotvorné bunky sú súčasťou PK vďaka tomu, že počas vnútromaternicového vývoja sa krv tvorí okrem kostnej drene aj v pečeni a slezine. Približne dva mesiace pred pôrodom začínajú KKB z pečene a zo sleziny putovať cez krvný obeh do kostnej drene. Počas vnútromaternicového vývoja je súčasťou krvného obehu aj pupočná šnúra, ktorá zabezpečuje spojenie placenty s dieťaťom. Tým sa vysvetľuje, prečo je práve PK bohatým zdrojom KKB. Po narodení obsah KKB v krvi prudko klesá a neskôr sa ich v krvi iba minimálne množstvo.

Aj keď sa dlho vyhradzovalo používanie PK iba pre deti, začína sa už používať aj tzv. dvojitá transplantácia, teda možnosť, že pre jedného dospelého pacienta sa použijú naraz dva transplantáty z PK. Dobré výsledky tejto metodiky znamenajú zvýšené požiadavky na počet jednotiek PK v zásobách verejných registrov.

Pupočníková krv sa odoberá hneď po narodení dieťaťa. Umiestňuje sa do špeciálnych transfúznych vakov, ktoré sa musia uskladniť v chlade a maximálne dva dni po odbere sa musia dopraviť do laboratória, kde sa hneď spracovávajú a uskladňujú. V sterilných podmienkach sa z nej odstránia prebytočné časti a pridajú sa chemikálie umožňujúce zmrazenie bez poškodenia buniek. Spracovaná krv sa zmrazí na teplotu mínus 196 stupňov Celzia. Uskladňuje sa v špeciálnom kontajneri v tekutom dusíku. Takto upravená sa potom v tekutom dusíku uskladňuje v špeciálnom kontajneri. V inom laboratóriu sa potom testuje a kvalitatívnym testom sa zistia prítomné tkanivové znaky, tzv. HLA antigény. Údaje o pripravených a uskladnených transplantátoch sú uložené v databáze a tiež sa zadávajú do medzinárodnej databázy BMDW, kde sú k dispozícii na vyhľadávanie pre ktoréhokoľvek pacienta na svete. V tomto štádiu je už krv pripravená na transplantáciu.

SITA