Ján Melkovič bol výraznou osobnosťou Radošinského naivného divadla

Spišská Nová Ves/Bratislava 24. apríla (TASR) - Hudobný skladateľ, hráč na klavíri, flaute, akordeóne, herec a pedagóg Ján Melkovič spolupracoval v 60. a 70. rokoch s poprednými textármi, režisérmi, orchestrami a interpretmi populárnej hudby. Stal sa autorom hudby mnohých televíznych hier, muzikálov, rozprávkových seriálov, krátkych i celovečerných filmov. V stredu 24. apríla by sa známy hudobník dožil 80 rokov.


Ján Melkovič sa narodil 24. apríla 1939 v Spišskej Novej Vsi. Starí rodičia pochádzali z váženej garbiarskej, meštianskej a učiteľskej rodiny v Starej Ľubovni. V roku 1962 absolvoval štúdium kompozície a hry na flaute na bratislavskom konzervatóriu. Popri zamestnaní dramaturga Hlavnej redakcie zábavných programov Československej televízie v Bratislave pôsobil v 60. a 70. rokoch 20. storočia ako skladateľ detských piesní, scénickej hudby pre divadlá, televíziu a rozhlas, ako aj pre kabaretné programy najmä dvojicu Lasica - Satinský. Krátko spolupracoval aj s bratislavským Divadlom na korze.

Po roku 1968 sa Ján Melkovič ostal v slobodnom povolaní a okrem iného učil v Ľudovej škole umenia v Holíči.

Dominantnou zložkou tvorby Jána Melkoviča sa stala dlhoročná, tvorivá, systematická spolupráca so Stanislavom Štepkom a Radošinským naivným divadlom (RND). Jeho stálym členom sa stal v roku 1983. V tvorivom prostredí RND rozvinul Melkovič naplno svoj originálny skladateľský rukopis. Nemenej významná je aj jeho pedagogická práca s mladými hercami a spevákmi na Konzervatóriu v Bratislave.

Zložil hudbu pre celovečerné tituly RND: Nevesta predaná Kubovi (spolu s Ferdinandom Havlíkom), Pavilón B, O čo ide, Nebo, peklo, raj, Ženské oddelenie, Loď Svet, Vygumuj a napíš, Pokoj domu tomuto, Kam na to chodíme (spolu s Jaroslavom Filipom), Lás-ka-nie, Delostrelci na Mesiaci, Hostinec Grand, Dohoda možná, Malá srdcová príhoda, Štedrý divadelný večer, Materské znamienko, Kino Pokrok, Tata, Konečná stanica, Ako som vstúpil do seba, Včela v zime, Súpis dravcov, Návod na použitie, Ako sme sa hľadali, Kronika komika, Generál.

"Janko bol kúzelným zjavom a vynikajúcim hudobným skladateľom. Na nikoho a na nič sa nikdy nehral. Nemusel. Bol to ľudský a umelecký originál", charakterizoval Melkoviča jeho priateľ Stanislav Štepka.

Ján Melkovič vytvoril i rad pôsobivých hereckých kreácií vo filmoch, napríklad Dovidenia v pekle, priatelia! (1970), Ľalie poľné (1972), Montiho čardáš (1989). Zahral si v krehkej poetickej komédii Martina Šulíka Záhrada(1995), ktorá v roku 1995 získala šesť Českých levov a stala sa filmovou udalosťou roka. V spolupráci s režisérom Martinom Šulíkom pokračoval aj v jeho poviedkovom filme Krajinka (2000).   Piesne Jána Melkoviča z repertoáru RND vyšli na viacerých platniach, audiokazetách aj ako CD (Dobrá správa, Druhá dobrá správa, Zlaté slovenské ručičky), knižne pod názvom Pesničky Radošinského naivného divadla 1-3 (1987/1988). Melkovič je aj autorom zošitového albumu detských skladieb pre flautu Čačky hračky (1985) a iných.

"V Jankovi bolo jednoducho niečo krásne(aj napriek tomu, že sa mu niektoré veci nepodarilo udržať celkom na uzde), neskutočný entuziazmus, úžasná človečina. Bol to krásny človek," zaspomínal si na Jána Melkoviča jeho priateľ umelecký historik Bohumír Bachratý.

Hudobný skladateľ Ján Melkovič mal aj hlboký vzťah k výtvarnému umeniu. Jeho sestra Eva Melkovičová (nar. 1941) je absolventkou Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Umelcovými priateľmi boli mnohí slovenskí výtvarníci. Sám bol zberateľom ľudovej keramiky i súčasného umenia a jeho malý byt – štúdio – ateliér na Bezručovej ulici v Bratislave bol zároveň kultivovanou galériou.

Umelec zomrel 21. marca 2004 v Bratislave vo veku nedožitých 65 rokov.

Knihu o skladateľovi napísala Jana Špániková a Bohumír Bachratý v roku 2009 s názvom Ján Melkovič - Múzy(a)um. Knižka je malou prehliadkou bohatým životom i tvorbou hudobníka, na papier tu položili svoje vyznania i spomienky mnohí známi umelci a priatelia, ktorí ho poznali. Pamätnú izbu Jána Melkoviča otvorili v deň jeho nedožitých 70. narodenín v Provinčnom dome v Starej Ľubovni. Meno hudobníka nesie aj miestna Základná umelecká škola.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR