Jan Masaryk bol opakovane ministrom zahraničných vecí ČSR

Praha/Bratislava 14. septembra (TASR) – Jan Masaryk, bývalý minister zahraničných vecí Československej republiky (ČSR) - v dvoch exilových vládach Edvarda Beneša aj v povojnovej koaličnej vláde a v dvoch vládach Klementa Gottwalda - sa narodil pred 130 rokmi 14. septembra 1886 v českej Prahe.


Narodil sa ako druhý syn zakladateľa československého štátu, prezidenta ČSR Tomáša Garrigue Masaryka a jeho americkej manželky. Po maturite na pražskom akademickom gymnáziu (1907-1913) absolvoval študijný pobyt v Spojených štátoch amerických (USA), počas prvej svetovej vojny (1915-1918) bol dôstojníkom rakúsko-uhorskej armády. Po vzniku ČSR sa stal diplomatom, pôsobil ako chargé d'affaires na československom veľvyslanectve (1919-1920) vo Washingtone (USA). V roku 1925 ho menovali za vyslanca ČSR v britskom Londýne. Z tohto obdobia je známy jeho prejav v Dolnej snemovni britského parlamentu (1936), keď varoval pred nemeckým nacizmom a vyzýval ku kolektívnej bezpečnosti.

Na protest proti Mníchovskej dohode v roku 1938, keď západné mocnosti odsúhlasili obsadenie českých pohraničných oblastí Nemcami, sklamaný rezignoval na funkciu vyslanca ČSR. Po okupácii spolupracoval s českým vysielaním BBC – Volá Londýn, svojimi prejavmi si získal v domovine veľkú obľúbenosť. V roku 1940 a 1942 zastával v Londýne post ministra zahraničných vecí v prvej aj druhej dočasnej československej exilovej vláde a v apríli 1945 ho menovali za šéfa diplomacie vo vláde povojnového Československa.

V diplomatických službách sa Jan Masaryk vypracoval na uznávaného politika. V júni 1945 podpísal v mene československej vlády v San Franciscu (USA) Chartu Organizácie Spojených národov, podieľal sa na formulácii Medzinárodnej dohody o ľudských právach a pôsobil vo viacerých medzinárodných organizáciách. Koncom júla 1945 sa vrátil z exilu do Prahy ako mimoriadne populárny politik.



Jan Masaryk sa považoval za Čechoslováka a Európana. Neuznával črtajúce sa rozdelenie sveta na dva nepriateľské tábory, ktoré napokon vyčlenilo Československu miesto mimo demokratickej Európy. Ako jediný v delegácii vedenej komunistom Klementom Gottwaldom na moskovskom stretnutí o Marshallovom pláne obnovy Európy oponoval Stalinovým názorom, aj keď sa mu nepodarilo ovplyvniť odmietnutie tohto plánu československou delegáciou. Na medzinárodnej scéne v konečnom dôsledku plnil očakávania vlády v duchu orientácie Československa na Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) a keď 25. februára 1948 vyvrcholila vládna kríza, nepodal prezidentovi ČSR Benešovi demisiu s ostatnými demokratickými ministrami.

Do novej komunistickej vlády ČSR Klementa Gottwalda bol menovaný opäť za ministra zahraničných vecí, no ako demokrat sa nestotožnil s totalitným princípom komunistického zriadenia. Údajne sa rozhodol pre opätovnú emigráciu. So svojím osobným lekárom sa mal dohodnúť, že 10. marca 1948 odletia spoločne do Spojeného kráľovstva (7. marca odletela Masarykova priateľka, s ktorou sa mienil oženiť). V noci z 9. na 10. marca však vykonala päťčlenná skupina u Masaryka v jeho pražskom služobnom byte v Černínskom paláci domovú prehliadku. Českého politika našli ráno 10. marca 1948 mŕtveho pod oknami tohto bytu.


Opakované vyšetrovanie jeho smrti v rokoch 1948, 1968-1969, 1993-1996 sa zaoberalo tromi možnosťami – nehodou, samovraždou a vraždou.

Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu v Českej republike dospel v decembri 2003 k záveru, že nepohodlný politik pofebruárového komunistického režimu bol zavraždený.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR