Ján Horecký bol výrazným zjavom novodobej slovenskej jazykovedy

Stupava/Bratislava 8. januára (TASR) – Od narodenia významného slovenského jazykovedca a univerzitného profesora Jána Horeckého uplynie vo štvrtok 8. januára 95 rokov.


Profesor Horecký bol výnimočnou osobnosťou slovenského vedeckého, kultúrneho i spoločenského života. Venoval sa výskumu slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, gramatickej stavby jazyka a všeobecnej jazykovedy. Známe sú jeho slovakistické práce, ale predovšetkým priekopnícke práce o tvorení slov. Ako popredný slovenský lingvista položil základy modernej náuky o tvorení slov, na ktorú slovenská jazykoveda nadväzuje dodnes.

Ján Horecký sa narodil 8. januára 1920 v Stupave. Po maturite na bratislavskom gymnáziu študoval slovenský a latinský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V rokoch 1943-1990 pôsobil ako pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave. V SAV začal Horecký pracovať ešte pred ukončením vysokoškolského štúdia a strávil v ňom celý svoj aktívny pracovný život zasvätený výskumu jazyka. Od roku 1966 až do roku 1981 bol zástupcom riaditeľa ústavu. Vyše 30 rokov prednášal na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Ako pedagóg vychoval celú generáciu žiakov, pre ktorú napísal množstvo vysokoškolských učebníc. V roku 1968 získal Ján Horecký titul profesora. Od roku 1977 bol reprezentantom ČSSR vo Valnom zhromaždení Medzinárodného stáleho komitétu jazykovedcov. V roku 1980 sa stal členom Výkonného výboru Societas Linguistica Europaea. V roku 1994 dostal čestný titul doctor honoris causa v odbore všeobecná jazykoveda. O deväť rokov neskôr ho na sneme Slovenskej akadémie vied zvolili za jedného z prvých 20 riadnych členov Učenej spoločnosti SAV.

Vo svojej výskumnej činnosti sa Ján Horecký venoval oblastiam slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, lexikológii, gramatickej stavbe jazyka, štylistike, jazykovej kultúre, fonetike a pravopisu. Rozhodujúcou mierou sa podieľal na formovaní slovenského jazykovedného myslenia. Výsledky vedeckovýskumnej aktivity publikoval v desiatkach odborných knižných publikácií a vedeckých štúdií, v odborných článkoch a populárno-náučných statiach. Napísal napríklad Fonológiu latinčiny (1949), Kultúru slovenského slova (1949) alebo Základy slovenskej terminológie (1956). Je tiež spoluautorom publikácií O reforme slovenského pravopisu a Pravidlá slovenského pravopisu. Svoje príspevky uverejňoval aj v zahraničnej odbornej tlači. Ako dlhoročný hlavný redaktor teoretického Jazykovedného časopisu rozvinul Ján Horecký teoretický a metodologický výskum jazyka na Slovensku. Uznávaný reprezentant modernej slovenskej jazykovedy sa zúčastnil na prednáškovom turné v Číne, prednášal v Kanade a aj iných krajinách, odkiaľ vždy prinášal nové inšpirácie a otváral nové témy a perspektívy jazykovedného výskumu.

Jazykovedec Ján Horecký je držiteľom mnohých ocenení, medziiným vyznamenania Za zásluhy o výstavbu (1970), Zlatej čestnej plakety Ľudovíta Štúra SAV za zásluhy v spoločenských vedách (1978) alebo ocenenia Vedec roka SAV (2000). V roku 2001 odovzdal vtedajší prezident SR Rudolf Schuster profesorovi Horeckému za celoživotnú prácu a vynikajúce úspechy v oblasti slovenskej jazykovedy štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy.

Ján Horecký zomrel 11. augusta 2006 vo veku 86 rokov v rodnej Stupave, kde je aj pochovaný.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR