Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

15. marca 2016

Ján Figeľ skončil vo funkcii predsedu KDH, zastúpi ho Pavol Zajac



Odstupujem preto, že cítim zodpovednosť, uviedol dnes na tlačovej konferencii.



Zdieľať
Ján Figeľ skončil vo funkcii predsedu KDH, zastúpi ho Pavol Zajac

Predseda KDH Ján Figeľ skončil vo svojej funkcii. Oznámil to dnes na tlačovej konferencii, ako aj na sociálnej sieti.

"Je po mitingoch, po voľbách... Slovensko je zaskočené výsledkami a vývojom. Život nás pozýva kráčať ďalej, nerezignovať, ale mobilizovať sily a ľudí dobrej vôle. ... Dnes o 11:00 mám poslednú tlačovú konferenciu vo funkcii predsedu KDH," napísal Figeľ na Facebooku.

"Včera sa zišlo predsedníctvo hnutia, kde som ohlásil, že sa dnešným dňom vzdávam funkcie predsedu. Podľa stanov som zastupovaním poveril Pavla Zajaca," ozrejmil Ján Figeľ na tlačovej konferencii s tým, že Zajac by ho mal zastupovať do Snemu KDH.

"Hnutie to potrebuje, nie je to len o jednej osobe, o jednom predsedovi, je to o záujme Slovenska. Slovensko potrebuje moderné, akcieschopné KDH. Som o tom presvedčený," podčiarkol.

"Chyby boli, ale dôležité je ísť ďalej. Voči vlne populizmu a radikalizmu sme sa v týchto voľbách nepresadili. KDH potrebuje zmenu vnímania, ale aj kontinuitu hodnôt. Chcem urobiť všetko pre to, aby som tomu napomáhal," dodal odstupujúci predseda KDH. "Ak sa pre kandidatúru na predsedu KDH rozhodne primátor Levoče Milan Majerský, má moju dôveru," povedal Figeľ.
 

Na snímke primátor Levoče Milan Majerský.
 

KDH dosiahlo v parlamentných voľbách výsledok 4,94 percenta a po prvý raz v histórii sa nedostalo do parlamentu. Deň po voľbách Figeľ povedal, že on aj celé predsedníctvo je pripravené vyvodiť z volebného výsledku hnutia politickú zodpovednosť. "Po sobote (5.3.) KDH nebude v Národnej rade SR. Je to prvýkrát v jeho histórii a aj preto to považujeme za výrazný neúspech, je to historický fakt. Chceme ponúknuť svoje funkcie na Rade KDH i na Sneme KDH. Rada bude 19. marca, aby hnutie nabralo novú vitalitu," avizoval vtedy Figeľ.

Na otázku, ako si vysvetľuje dôvody volebného neúspechu, Figeľ odvetil, že je to celá séria zrejmých dôvodov. "My sa tomu chceme venovať na rokovaní Rady KDH aj analýze, ktorú pripravíme," podotkol. Podľa jeho slov je zrejmé, že voliči KDH prešli do nových či doterajších politických zoskupení. "Nedokázali sme osloviť tých, na ktorých nám záleží," uzavrel.

Profil Jána Figeľa


Ján Figeľ sa narodil 20. januára 1960 v Čaklove, okres Vranov nad Topľou. V roku 1983 vyštudoval Technickú univerzitu (TU) v Košiciach. V rokoch 1983-1992 bol výskumným a vývojovým pracovníkom v Závodoch priemyselnej automatizácie (ZPA) v Prešove. V roku 1994 absolvoval univerzitný semestrálny kurz na tému Medzinárodné vzťahy na Georgetown University vo Washingtone (USA) a tiež univerzitný semestrálny kurz Európska ekonomická integrácia na univerzite UFSIA v belgických Antverpách. Od roku 1995 do roku 2000 pôsobil na Trnavskej univerzite, kde prednášal medzinárodné vzťahy.


Svoju politickú kariéru začal v roku 1990 vstupom do Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Pôsobil v ňom ako podpredseda pre zahraničnú politiku (1992-1998).

V rokoch 1998-2000 bol členom Predsedníctva Slovenskej demokratickej koalície (SDK). V septembrových parlamentných voľbách 1998 získalo SDK 26,33 percenta hlasov a KDH sa ako súčasť SDK stalo jednou z vládnych strán (spolu zo Stranou demokratickej ľavice – SDĽ, Stranou maďarskej koalície – SMK, Stranou občianskeho porozumenia – SOP)

V roku 2000 sa po rozpade SDK opätovne stal podpredsedom KDH pre zahraničnú politiku. Tento post zastával do roku 2004. V rokoch 1998-2004 bol podpredsedom frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE) a členom Predsedníctva frakcie EPP-ED v Európskom parlamente (2003-2004).
Pracovné stretnutie predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu s ministrom zahraničných vecí SR Eduardom Kukanom a hlavným vyjednávačom SR pre vstup do EÚ Jánom Figeľom pred budúcotýždňovou cestou na summit EÚ, ktorý sa uskutoční v Kodani na záver dánskeho predsedníctva v EÚ, sa konalo v nedeľu 8. decembra 2002 v priestoroch Úradu vlády SR v Bratislave. Na snímke premiér Mikuláš Dzurinda (vpravo) a hlavný vyjednávač Ján Figeľ počas tlačového brífingu.
 

V júni 2004 sa po prvý raz konali na Slovensku voľby do Európskeho parlamentu (EP). Ján Figeľ sa stal historicky prvým slovenským eurokomisárom. Ako člen Európskej komisie v roku 2004 zodpovedal za oblasť podnikania a informačnej spoločnosti, od novembra 2004 do konca decembra 2006 bol členom Európskej komisie zodpovedným za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru, mládež a viacjazyčnosť.

V septembri 2009 sa Ján Figeľ stáva predsedom Kresťanskodemokratického hnutia.
Delegáti 18. snemu Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) v Nitre 19.septembra 2009 do najvyššej straníckej funkcie zvolili Jána Figeľa. Na tomto poste nahradil doterajšieho šéfa KDH Pavla Hrušovského. Na snímke zľava Ján Čarnogurský, Ján Figeľ a Pavol Hrušovský.
 

Od júla 2010 do apríla 2012 bol Ján Figeľ 1. podpredsedom vlády SR a ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja ako nominant KDH v kabinete premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). Po predčasných parlamentných voľbách v marci 2012 sa stal podpredsedom NR SR.
Z vymenovania členov novej vlády SR v Prezidentskom paláci 9. júla 2010. Na snímke vpravo prezident SR Ivan Gašparovič a vľavo minister dopravy , cestovného ruchu a regionálneho rozvoja Ján Figeľ (KDH).
 


V marcových parlamentných voľbách 2016 získalo KDH 4,94 percenta hlasov voličov, čo mu nezabezpečilo účasť v NR SR a Kresťanskodemokratické hnutie prvýkrát vo svojej histórií opúšťa parlamentnú pôdu.

Po volebnom neúspechu strany Ján Fígeľ v stredu 15. marca oznámil odchod z funkcie predsedu KDH.


Ján Figeľ je členom medzinárodných i slovenských mimovládnych organizácií: čestný predseda Paneurópskej únie na Slovensku, člen Medzinárodného výboru na podporu demokracie na Kube, člen Stredoeurópskeho fóra, člen Predstavenstva Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, člen Rady stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), člen Správnej rady na podporu sociálnych zmien (SOCIA), čestný predseda Centra pre európsku politiku, čestný predseda Kolpingovho diela na Slovensku, člen Predstavenstva Nadácie Antona Tunegu.

Je držiteľom čestných ocenení: Doctor honoris causa (Dr.h.c.) mu udelila v roku 2006 Technická univerzita v Košiciach, Zlatú medailu za rozvoj medzináboženských vzťahov mu v roku 2006 udelilo Centrum pre štúdium židovsko-kresťanských vzťahov Univerzity v Cambridge (Veľká Británia) a v roku 2008 získal titul Doctor honoris causa na Kresťanskej univerzite Dimitrie Cantemira v Budapešti (Maďarsko). Je autorom a spoluautorom štyroch publikácií.


   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Zsolt Simon nevstúpi do klubu Mosta, ak strana pôjde so Smerom a SNS (15. 3. 2016)
 Video: Lídri Smeru-SD, SNS, Mostu a #Siete dohodli návrh programových priorít (14. 3. 2016)
 Lídri Smeru-SD, SNS, Mostu-Híd a #Siete rokujú o zostavení vlády (14. 3. 2016)
 Bugár v liste vysvetľuje rokovania so Smerom a SNS (14. 3. 2016)
 Beblavý, Macháčková a Petrík odídu zo #Siete, ak tá pôjde so Smerom (14. 3. 2016)
 B. BUGÁR: Odchody z poslaneckého klubu Mosta-Híd zatiaľ nehrozia (14. 3. 2016)
 R. SULÍK: Šanca pre vznik slušnej pravicovej vlády je nízka (14. 3. 2016)
 SMK odkladá rokovanie s Mostom-Híd, dôvodom je vznikajúca vláda s SNS (14. 3. 2016)
 Matovič: Vláda Smeru, SNS, Mostu a Siete bola dohodnutá (14. 3. 2016)
 R. Sulík sa vzdá mandátu v Národnej rade, ostane europoslancom (14. 3. 2016)



nasledujúci článok >>
Ak by boli voľby teraz, Sieť a Kollár by v parlamente neboli
<< predchádzajúci článok
Macedónske úrady vrátili stovky utečencov z Grécka