Ján Figeľ bude skladať účty aj za zlaté padáky

RUŽOMBEROK 23. júna (WEBNOVINY) - O skladaní účtov aj o vízii na najbližšie roky bude podľa predsedu hnutia Jána Figeľa dnešný snem KDH v Ružomberku. Pre neho to bude tretí snem vo funkcii predsedu.


Ako povedal v rozhovore pre agentúru SITA, aj dnes tvrdí, že KDH má na viac.

"Volebný výsledok je síce posunom hnutia z hľadiska poradia politických síl, ale je aj zmenou, že sme prešli do opozície," povedal.

Figeľ chce ponúknuť víziu, ktorú spája nielen s doterajším pôsobením, ale aj prínosom hnutia, ktoré sa usilovalo a presadzovalo slobodu a demokraciu, následne európsku perspektívu.

"Dnes je tou najväčšou výzvou solidárne a spravodlivé Slovensko, ktoré dokáže konsolidovať verejné financie tak, aby sme neuberali deťom čo im patrí, ale pripravovali budúcnosť rozumným hospodárnym spôsobom," vyhlásil.

Podľa Figeľa KDH môže byť hrdé na svoje pôsobenie za 22 rokov. Pripomenul, že žiadna politická strana od novembra 1989 medzi parlamentnými stranami toto nedokázala.

"Bolo to v zápasoch s populizmom, nacionalizmom, so zneužívaním moci a ústavy a s vnútornými spormi a štiepením," dodal.

Hlavnou úlohou snemu je voľba nového vedenia hnutia. Približne 350 delegátov má zvoliť nového predsedu. Jediným kandidátom je súčasný šéf hnutia Ján Figeľ.

Ako možný protikandidát sa spomínal poslanec NR SR Radoslav Procházka, ale ten v piatok pre agentúru SITA jasne povedal, že sa nebude uchádzať o žiadnu funkciu.


Procházka chce diskusiu

Dnešný snem by mal podľa Procházku všetok svoj čas a energiu venovať čo najotvorenejšej diskusii a prijímanie rozhodnutí by mal odložiť na september.

„Vtedy už budeme lepšie schopní posúdiť, v akej kondícii hnutie a jeho predstavitelia sú a aký typ zmeny KDH potrebuje," dodal Procházka.

Okrem predsedu má snem zvoliť aj šiestich podpredsedov. Podľa podpredsedu KDH Pavla Abrhana kandidátov bude viac ako šesť.

Rada navrhla za podpredsedov len dvoch kandidátov, ktorí vykonávali túto funkciu doteraz.

Bývalí podpredsedovia Daniel Lipšic a Jana Žitňanská v máji vystúpili zo strany, Rada KDH do šestice navrhovaných podpredsedov nezahrnula ani ďalších dvoch členov súčasného vedenia - Júliusa Brocku a Ivana Uhliarika.

Snemu odporučila zvoliť za nových podpredsedov strany Miloša Moravčíka, Miroslavu Szitovú, Petra Belinského, Mariána Kvasničku ako aj aktuálnych podpredsedov Jána Hudackého a Pavla Abrhana.


Dva podpredsedovia sú istí

Predsedníctvo KDH ešte pred radou schválilo, aby podpredsedami naďalej zostali aj Brocka a Uhliarik. Po rozhodnutí rady Brocku na post podpredsedu navrhla trnavská krajská organizácia.

Uhliarik sa zrejme o túto funkciu uchádzať nebude. Košická krajská organizácia zas za podpredsedu navrhla Jozefa Bobíka.

Na sneme sa bude hovoriť aj o zmene stanov hnutia, ktorú navrhuje bratislavská krajská organizácia. Má ísť o zníženie počtu podpredsedov zo šiestich na troch s tým, že krajskí predsedovia by boli členmi predsedníctva. Riešením však zrejme bude, že novela stanov sa presunie na ďalší snem.


Najvýznamnejšie udalosti vo vývoji KDH

1990
Ustanovujúci snem Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) sa konal v Nitre 17. februára 1990, za predsedu zvolili Jána Čarnogurského. Zotrval v tejto funkcii desať rokov. Po prvých slobodných parlamentných voľbách v roku 1990 sa KDH stalo súčasťou vládnych koalícií na federálnej i republikovej úrovni.

1991
Na sneme KDH v novembri 1991 sa stal predsedom hnutia opäť Ján Čarnogurský, jeho protikandidátom bol Ján Klepáč. Skupina okolo Klepáča navrhovala konfederatívne usporiadanie Československa, prípadne referendum o samostatnom Slovensku, pre nezhody vo vnútri KDH sa rozhodli založiť v marci 1992 Slovenské kresťanskodemokratické hnutie (SKDH).

1997
Zmeny sa dotkli KDH v roku 1997, keď spoločne s Demokratickou úniou, Demokratickou stranou (DS), Sociálnodemokratickou stranou Slovenska a Stranou zelených na Slovensku vytvorilo opozičný blok Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK). V októbri 1998 sa stala súčasťou vládnej koalície. Pred voľbami sa však musela SDK zmeniť na stranu, keďže inak jej po zmene volebného zákona hrozilo, že by sa ako koalícia nedostala do parlamentu.

1999
Od začiatku roka 1999 sa v SDK začali objavovať spory, ktoré súviseli s tzv. dvojitým členstvom. Členovia SDK totiž nemohli byť zároveň členmi svojich pôvodných materských strán. Vtedajší predseda SDK a premiér Mikuláš Dzurinda navrhoval ako riešenie vznik únie politických strán, čo však odmietla DS aj KDH.

2000
Mikuláš Dzurinda založil SDKÚ, na čo KDH oznámilo v novembri 2000, že zakladá v parlamente samostatný poslanecký klub. V tom istom roku nastala v KDH aj ďalšia významná zmena. Pavla Hrušovského delegáti 12. snemu zvolili na zasadnutí v Trenčíne 22. októbra za nového predsedu KDH. Po desiatich rokoch vystriedal vo funkcii zakladateľa a ideológa hnutia Jána Čarnogurského. Hrušovského protikandidátom bol Ján Figeľ, ktorého snem zvolil za podpredsedu pre zahraničnú politiku.

2002
V roku 2002 už kandidovalo KDH vo voľbách samostatne. KDH bolo súčasťou oboch vlád Mikuláša Dzurindu. V septembri 2002 získalo hnutie v parlamentných voľbách podporu 8,25 percenta hlasov. Líder KDH sa stal predsedom Národnej rady SR. Okrem toho získali kresťanskí demokrati kreslo ministra vnútra, ministra spravodlivosti aj ministra školstva.

2006
Po rozkole v koalícii vo februári 2006 ministerské posty kresťanskí demokrati opustili. Dôvodom odchodu KDH z vládnej koalície bolo odmietnutie premiéra Mikuláša Dzurindu zaradiť návrh zmluvy o výhrade vo svedomí na rokovanie vlády. V júnových voľbách 2006 získalo KDH 8,31 percenta hlasov, čo znamenalo 14 mandátov v parlamente.

Strana prešla do opozície. Podpredseda strany Vladimír Palko sa 3. júla vzdal straníckej funkcie, pretože nesúhlasil s viacerými významnými rozhodnutiami KDH v politických a personálnych otázkach.

Rada KDH 8. júla odporučila, aby Hrušovský zvolal mimoriadny snem KDH. Na rokovaní sa kresiel podpredsedov strany vzdali Daniel Lipšic a Rudolf Bauer. Predsedníctvo opustil František Mikloško. Mimoriadny 16. snem KDH sa konal v Trnave 16. júla. Vo voľbe predsedu KDH podporilo Pavla Hrušovského z 306 prítomných 229 delegátov mimoriadneho snemu.

2007
Vladimír Palko pred delegátmi 17. snemu KDH v Prešove 16. júna v predvolebnom prejave uviedol, že KDH je v najťažšej kríze vo svojej histórii, pričom sa vedie zápas o podstatu KDH. Predsedom KDH zostal Pavol Hrušovský. Delegáti snemu v Prešove ho zvolili v prvom kole tajnej voľby.

Jeho protikandidátmi boli Vladimír Palko a Ján Morovič. Hrušovský získal 194 z 340 hlasov. Vladimír Palko dostal 110 hlasov a Jána Moroviča podporili siedmi delegáti.

Vladimír Palko po neúspešnej kandidatúre na predsedu hnutia informoval, že nebude kandidovať na post podpredsedu hnutia. Podpredsedami strany sa na sneme stali Martin Fronc, Július Brocka, Daniel Lipšic, Mária Sabolová a Pavol Tarcala.

2008
Vladimír Palko, František Mikloško, Pavol Minárik a Rudolf Bauer oznámili odchod z KDH. Zároveň opustili v parlamente poslanecký klub hnutia. Mikloško vyhlásil, že proces obnovy KDH je už nemožný, zotrvanie v hnutí už nemá zmysel. Neskôr štvorica založila novú stranu s názvom Konzervatívni demokrati Slovenska.

2009
Novým predsedom KDH sa stal 19. septembra vtedajší eurokomisár a bývalý podpredseda strany Ján Figeľ. Stal sa v poradí tretím predsedom strany. Figeľa odporučil zvoliť za predsedu jeho predchodca Pavol Hrušovský. Ten viedol stranu deväť rokov.

2012
Podpredsedovia KDH Daniel Lipšic a Jana Žitňanská 27. mája oznámili, že vystupujú z hnutia.