JAKUBČIN: Po prepustení čakalo rehoľníkov ďalšie prenasledovanie

Bratislava 13. apríla (TASR) - Rehoľníci, ktorí boli po udalostiach v roku 1950 prepustení zo sústreďovacích táborov, sa opäť začali stretávať alebo spolu bývať. Snažili sa vytvárať malé "súkromné" komunity v bytoch. Ich problémy so štátnou mocou sa však neskončili. Začala sa vlna prenasledovania.


"Najmä v druhej polovici 50. a začiatkom 60. rokov prebehla vlna súdnych procesov so skupinami rehoľníkov z viacerých reholí," uviedol pre TASR Pavol Jakubčin z Ústavu pamäti národa (ÚPN). Išlo napríklad o redemptoristov, verbistov, františkánov či saleziánov. "Obvinení boli z marenia dozoru štátu nad cirkvami, z rozširovania nedovolenej náboženskej literatúry, nedovoleného združovania sa a podobne," dodal Jakubčin.

Postupom času sa začínajú v 70. a 80. rokoch rozvíjať aktivity tajnej cirkvi. A to najmä formou laického apoštolátu. Čoraz viac sa však rozvíjala aj činnosť tajných rehoľných komunít. "Boli to práve tajní rehoľní kňazi, ktorí slúžili ľudom v malých spoločenstvách, kde sčasti vyrastal aj ich dorast. Dokonca práve od 70. rokov 20. storočia možno sledovať pozoruhodný fenomén, ktorým bol nový nárast záujmu o rehoľné povolania," priblížil historik. Podľa jeho slov pre mladých ľudí sa rehoľa stala reálnou alternatívou k vtedajšiemu spôsobu života.

Bezpečnostné orgány monitorovali zvýšené aktivity niektorých rehoľných spoločností a snažili sa ich potláčať. Napríklad voči františkánom sa uskutočnila 27. marca 1983 celoštátna akcia "VÍR" pri ktorej príslušníci ŠtB prepadli františkánske komunity v celom Československu. "Viacerí rehoľníci boli vzatí do väzby, avšak v dôsledku silného medzinárodného tlaku boli po niekoľkých mesiacoch prepustení. Františkáni ukázali svoju odvahu aj neskôr, keď sa v roku 1985 zúčastnili na známej púti na Velehrade v rehoľných habitoch," zakončil Jakubčin.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR