Jadrové elektrárne únie sa podrobili záťažovým skúškam

BRATISLAVA 4. októbra (WEBNOVINY) - V Európskej únii nie je potrebné odstaviť pre bezpečnosť žiadnu fungujúcu jadrovú elektráreň.


Vyplýva to z oznámenia Európskej komisie k výsledkom jadrových záťažových testov.

Do budúcnosti je však podľa komisie potrebné stále pracovať na zlepšení bezpečnostných prvkov jadrových elektrární.

"Normy týkajúce sa bezpečnosti jadrových elektrární v Európe sú vo všeobecnosti vysoké, odporúča sa však ďalšie zlepšenie bezpečnostných prvkov takmer všetkých európskych jadrových elektrární," informovala komisia.

Záťažové testy jadrových elektrární v únii podľa komisie ukázali, že v niektorých členských štátoch sa neuplatňujú všetky bezpečnostné normy podporované Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) a všetky medzinárodné najlepšie postupy.


Priestor na zlepšenie

"Prostredníctvom záťažových testov sa odhalilo, v čom sme dobrí a v čom sa potrebujeme zlepšiť. Situácia je vo všeobecnosti dobrá, nemali by sme však podľahnúť pocitu sebauspokojenia. Všetky zainteresované orgány musia pracovať na zaistení toho, aby sa v každej jadrovej elektrárni v Európe uplatňovali najvyššie bezpečnostné normy," povedal eurokomisár Günther Oettinger.

Prevádzkovatelia jadrových elektrární by sa mali podľa komisie pri zvyšovaní bezpečnosti zamerať najmä na riziko zemetrasení a záplav.

"Súčasné normy na výpočet rizika sa neuplatňujú v prípade 54 reaktorov, pokiaľ ide o riziko vzniku zemetrasenia, a v prípade 62 reaktorov, pokiaľ ide o riziko vzniku záplav," uviedla komisia. Kontrolovaných pritom bolo celkovo 145 jadrových reaktorov.


Poučenie z Japonska

Prevádzkovatelia by mali svoje jadrové elektrárne vybaviť filtrovanými vetracími systémami obálky reaktora, ktoré umožňujú bezpečné zníženie tlaku obálky reaktora v prípade nehody.

"Takýmito systémami nie je zatiaľ vybavených 32 reaktorov," upozornila komisia. Prevádzkovatelia musia taktiež zabezpečiť, aby vybavenie na predchádzanie závažným nehodám bolo uložené na miestach, ktoré sú chránené aj v prípade rozsiahlych škôd, a ktoré je rýchlo prístupné.

"Nie je tomu tak v prípade 81 reaktorov v Európskej únii," dodala komisia. Niektorým jadrovým reaktorom tiež chýbajú záložné centrá riadenia bezpečnosti.

"Takéto centrá zatiaľ nie sú k dispozícii v prípade 24 reaktorov," doplnila komisia. Do konca tohto roka národné regulačné orgány majú vypracovať národné akčné plány s harmonogramom vykonávania úloh.


Slovenské elektrárne uspeli

Akčné plány sa začiatkom budúceho roka podrobia vzájomnému preskúmaniu s cieľom overiť, či sa odporúčania týkajúce sa záťažových testov v rámci Európy vykonávajú dôsledne a transparentne.

Komisia plánuje predložiť správu o vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa záťažových testov v júni 2014. Okrem špecifických technických zistení a odporúčaní komisia preskúmala existujúci právny rámec jadrovej bezpečnosti a začiatkom budúceho roku predloží revíziu súčasnej smernice o jadrovej bezpečnosti.

"Navrhované zmeny a doplnenia sa budú zameriavať na bezpečnostné požiadavky, úlohu a právomoci jadrových regulačných orgánov, transparentnosť, ako aj monitorovanie," konštatovala komisia.

Slovenské atómové elektrárne podľa predsedníčky Úradu jadrového dozoru SR Marty Žiakovej prešli záťažovými testami a sú bezpečné. Najmä rakúske média mali však k bezpečnosti našich jadrových elektrární výhrady.


Jadrové záťažové testy

"Ide o politické pretlmočenie technických vecí. Treba si uvedomiť, že tie elektrárne boli navrhované v danom okamihu vždy na základe najnovších poznatkov vedy a techniky a najlepšej skúsenosti z praxe, ktorá vtedy bola. Ale postupne, ako doba ide, ten výskum ide ďalej, skúsenosti sa prehlbujú a vždy sa požadujú vyššie a vyššie štandardy. Čiže z čoho vyplýva zrazu to zistenie, akože sú tam nejaké nedostatky alebo niečo?," povedala v stredu pre agentúru SITA Žiaková.

Po nehode v japonskej jadrovej elektrárni vo Fukušime v marci minulého roka Európska rada vyzvala na komplexné a transparentné posúdenie rizík a bezpečnosti všetkých jadrových elektrární fungujúcich v Európskej únii. Hlavným cieľom záťažových testov bolo posúdiť bezpečnosť a robustnosť jadrových elektrární v prípade extrémnych prírodných udalostí.

Jadrové záťažové testy prebiehali v troch fázach. V prvej fáze prevádzkovatelia jadrových elektrární urobili vlastné hodnotenie, v druhej fáze národné regulačné orgány zhodnotili tieto vlastné hodnotenia a vypracovali národné správy.

V tretej fáze analyzovali tieto správy mnohonárodné tímy prostredníctvom vzájomného preskúmania, ktoré zorganizovala Skupina európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG). Na záťažových testoch sa plne zúčastnilo sedemnásť krajín, teda všetkých 14 krajín EÚ, plus Ukrajina a Švajčiarsko.