|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
06. júna 2014
J. Viskupič chce konanie mimoriadnej schôdze vždy, keď bude zvolaná
Ak poslanci Národnej rady (NR) SR iniciujú mimoriadnu schôdzu, mala by sa konať vždy bez ohľadu na vôľu väčšiny, ktorá nemusí schváliť program a zabrániť ...
Zdieľať
Ilustračné foto Foto: TASR/Štefan Puškáš
Bratislava 6. júna (TASR) - Ak poslanci Národnej rady (NR) SR iniciujú mimoriadnu schôdzu, mala by sa konať vždy bez ohľadu na vôľu väčšiny, ktorá nemusí schváliť program a zabrániť tak rokovaniu. V novele rokovacieho poriadku NR SR to navrhuje Jozef Viskupič (OĽaNO). Právnu normu predstavil na záver 12. rokovacieho dňa 35. schôdze parlamentu.V súčasnosti platí, že ak minimálne 30 poslancov svojím podpisom iniciuje mimoriadne zasadnutie pléna, to sa konať nebude, ak väčšina nepodporí program rokovania. Takéto schvaľovanie programu sa nekoná v prípadoch, ak je predmetom schôdze návrh na odvolanie premiéra či člena vlády.
Viskupič chce svojím návrhom umožniť slobodnú parlamentnú diskusiu aj o bodoch, s ktorými by väčšina poslancov nemusela a nechcela nesúhlasiť. Navrhuje preto, aby sa v prípade zvolania mimoriadnej schôdze neuplatňovalo ustanovenie o povinnosti schváliť jej program.
Svojou novelou zároveň Viskupič žiada, aby na zvolanie mimoriadnej schôdze, ak jej predmetom má byť posúdenie legislatívneho návrhu EÚ so zásadou subsidiarity a proporcionality, okrem pätiny všetkých poslancov stačila aj tretina členov Výboru NR SR pre európske záležitosti. To sa má týkať prípadov, ak výbor neprijme uznesenie a tretina jeho členov bude mať o legislatíve EÚ pochybnosti.
Viskupič argumentuje aj tým, že slovenský parlament sa podľa správy Európskej komisie za rok 2012 ohradil voči zásahom do národnej suverenity len raz z celkového počtu 663 stanovísk vydaných národnými parlamentmi členských štátov EÚ. Napríklad Česká republika vydala 46 stanovísk, Nemecko 59, Portugalsko 227. "Európska únia by mala v oblastiach spoločnej právomoci únie s členskými štátmi zasiahnuť len vtedy, ak je schopná rokovať účinnejšie, ako jej samotné členské štáty," tvrdí poslanec.
Ďalšou novelou rokovacieho poriadku, ktorú predkladá spolu s Jozefom Kollárom (NOVA), chce zaviesť povinné konzultácie s Európskou centrálnou bankou (ECB).
Štvrtý rokovací týždeň 35. schôdze sa začne v utorok (10.6.) ráno. Poslanci musia otvoriť ešte štyri desiatky návrhov.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR