|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
10. novembra 2016
J. RICHTER: O výške minimálnej mzdy by nemala rozhodovať len vláda
Na snímke vľavo minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter a vpravo predseda vlády SR Robert Fico počas slávnostného podpísania nariadenia vlády SR o výške minimálnej mzdy na rok 2017, 17. októbra 2016 v Bratislave. ...
Zdieľať
Na snímke vľavo minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter a vpravo predseda vlády SR Robert Fico počas slávnostného podpísania nariadenia vlády SR o výške minimálnej mzdy na rok 2017, 17. októbra 2016 v Bratislave. Foto: TASR - Jakub Kotian
Bratislava 10. novembra (TASR) - O výške minimálnej mzdy na Slovensku by nemala rozhodovať len vláda. Jej stanovenie by malo naďalej zostať súčasťou rokovania sociálnych partnerov. Myslí si to minister práce Ján Richter (Smer-SD).Návrh, aby výšku minimálnej mzdy určovala vláda, predložil na dnešnom sneme Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Miroslav Kiraľvarga. Rovnaký názor má aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. Podľa Richtera je však dôležité, aby o minimálnej mzde naďalej rokovali v prvom rade sociálni partneri. "V tomto roku boli sociálni partneri relatívne rýchlo blízko k dohode. To nás presviedčalo o tom, že tú hranicu, ktorú sme ponúkli, sú schopní akceptovať aj samotní zamestnávatelia. To znamená, že sociálny dialóg má svoju logiku. Nebol by som rád, keby si túto kompetenciu vzala len vláda, to určite nie," povedal na dnešnej tlačovej konferencii Richter.
KOZ SR si tiež nevie predstaviť, že by o výške rozhodovala len vláda. "Každá jedna strana má svoj návrh výšky minimálnej mzdy. My sme sa aj s RÚZ aj s AZZZ bavili, že máme jeden rok na to, aký model stanovenia výšky minimálnej mzdy by bol najjednoduchší, aby nemuselo dochádzať ku každoročným dohadom o výške. Teraz je potrebné rokovať," zhodnotil prezident KOZ SR Jozef Kollár.
Zástupcovia zamestnávateľov však argumentujú tým, že len málokedy sa sociálni partneri dohodnú a aj tak nakoniec vždy o výške minimálneho zárobku rozhodne vláda. "Posledné obdobia je to vždy na rozhodnutí vlády. Ukázala to aj 25-ročná skúsenosť, kedy sme sa dohodli len raz. To dáva jasne za pravdu, že dialóg má len informatívny charakter. Aj tak vždy to dopadne tak, že vláda povie výšku. Ak by chcela počuť stanoviská oboch strán, vždy si ich môže vypýtať," myslí si prezident AZZZ SR Tomáš Malatinský. Podľa neho nie je potrebné "tváriť sa, že sa robí sociálny dialóg pri niečom, kde nikdy nedospeli k dohode". "Pre nás by bolo kvalitatívnym posunom, keby sme sa bavili o schéme, ktorou by sa prijímala minimálna mzda, aby sme vedeli predvídať na nejaké dvojročné alebo trojročné obdobie, ako bude rásť. Zamietli sme možnosť regionálnej mzdy, ale v niektorých odvetviach by mohla mať iné tempo a o tom sme rozprávali aj na tripartite," dodal Malatinský.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR