 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Sobota 16.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Agnesa
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
| Denník - Správy |
 |
 |
|
Regióny| Prílohy |
 |
|
|
|
| Pridajte sa |
 |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
 Mobilná verzia
|
|
|
ESTA USA |
16. novembra 2015
J. Rezník st.: Štúr nerezignoval ani v najťažších chvíľach života
Na snímke spisovateľ a básnik Jaroslav Rezník.
Zdieľať
Na snímke spisovateľ a básnik Jaroslav Rezník. Foto: TASR/Štefan Puškᚊiesty obraz je postavený na dialógu Štúra s Kossuthom o ich zásadných politických názoroch, ktoré krátko predtým prezentovali na uhorskom sneme a nachádzame v ňom aj nasledujúci dialóg:
„Kossuth: Šírka vášho programu a nastolené požiadavky, ako i presvedčivosť vašich argumentov ma veľmi zaujali. Sú blízke mojim názorom a zhodujú sa s naším programom, pravda... až na niektoré maličkosti.
Štúr: Pre mňa to nie sú maličkosti, ale otázky zásadného významu.
Kossuth: Neviem, čo konkrétne máte na mysli?
Štúr: Vy vidíte v biede ľudu osud a nemeniteľný beh sveta. Tak ste to na sneme povedali, či nie...?
Kossuth: Skoro ste ma citovali...
Štúr: Ja zastávam iný názor. Tvrdím, že hlavnou úlohou nás všetkých, čo voláme po pokroku, je rozbiť práve túto predstavu o osudovosti života poddaného ľudu a pomôcť mu vymaniť sa z tejto biedy. A prvým krokom k tomu je - zrušenie poddanstva!
Kossuth: Bez vykúpenia? A bez náhrady?
Štúr: Vari je poddaný ľud niekomu niečo dlžen? Vari má nahrádzať niečo, čo už tisíckrát preplatil? My všetci sme mu veľkými dlžníkmi!“
„Kossuth: Šírka vášho programu a nastolené požiadavky, ako i presvedčivosť vašich argumentov ma veľmi zaujali. Sú blízke mojim názorom a zhodujú sa s naším programom, pravda... až na niektoré maličkosti.
Štúr: Pre mňa to nie sú maličkosti, ale otázky zásadného významu.
Kossuth: Neviem, čo konkrétne máte na mysli?
Štúr: Vy vidíte v biede ľudu osud a nemeniteľný beh sveta. Tak ste to na sneme povedali, či nie...?
Kossuth: Skoro ste ma citovali...
Štúr: Ja zastávam iný názor. Tvrdím, že hlavnou úlohou nás všetkých, čo voláme po pokroku, je rozbiť práve túto predstavu o osudovosti života poddaného ľudu a pomôcť mu vymaniť sa z tejto biedy. A prvým krokom k tomu je - zrušenie poddanstva!
Kossuth: Bez vykúpenia? A bez náhrady?
Štúr: Vari je poddaný ľud niekomu niečo dlžen? Vari má nahrádzať niečo, čo už tisíckrát preplatil? My všetci sme mu veľkými dlžníkmi!“
Druhý publikovaný obraz zachytáva scénu stretnutia Ľudovíta Štúra s Jonášom Záborským v Košiciach 24. februára 1849 a jeho ťažisko je v týchto záverečných replikách:
„Záborský: Na zlej strane bojujete, Ľudovít. Uhorskú krajinu pomáhate rozbíjať, a to je zlé. Občiansky stratíme mnoho, a národne nevyhráme nič. Ja dobre poznám Nemcov, ver mi. I keď vyhrajú, v Uhrách buď ponechajú maďarčinu, alebo nám všetkým vtisnú nemčinu. Tak to bude, uvidíš! Tento boj je už prehratý!
Štúr: Nič si nepochopil, Jonáš. Ale to je už údel každého pragmatického intelektu, neschopného vrúcnejšieho citu, iba chladnej analýzy. A beda ľuďom, keď sa takí k moci dostanú. Ani ja neverím viedenskej vláde, hoci v ohrození od Maďarov, Nemcov, ba i Talianov všeličo nám sľúbila.
Záborský: No vidíš, sám uznávaš.
Štúr: My bojujeme predovšetkým na svojej strane. Za svoje najvlastnejšie záujmy. A kliatba večná by padla na naše hlavy, ako rečnieva Hurban, keby sme dnes nepovstali a nebuchli päsťou do stola. Možno túto bitku prehráme. No je nevyhnutná, Jonáš, pre konečné víťazstvo. Slovenčina ako biela holubica z neho vzlietne a vzkriesi náš život, lebo ona je dušou národa a duša - tá je nesmrteľná!“
„Záborský: Na zlej strane bojujete, Ľudovít. Uhorskú krajinu pomáhate rozbíjať, a to je zlé. Občiansky stratíme mnoho, a národne nevyhráme nič. Ja dobre poznám Nemcov, ver mi. I keď vyhrajú, v Uhrách buď ponechajú maďarčinu, alebo nám všetkým vtisnú nemčinu. Tak to bude, uvidíš! Tento boj je už prehratý!
Štúr: Nič si nepochopil, Jonáš. Ale to je už údel každého pragmatického intelektu, neschopného vrúcnejšieho citu, iba chladnej analýzy. A beda ľuďom, keď sa takí k moci dostanú. Ani ja neverím viedenskej vláde, hoci v ohrození od Maďarov, Nemcov, ba i Talianov všeličo nám sľúbila.
Záborský: No vidíš, sám uznávaš.
Štúr: My bojujeme predovšetkým na svojej strane. Za svoje najvlastnejšie záujmy. A kliatba večná by padla na naše hlavy, ako rečnieva Hurban, keby sme dnes nepovstali a nebuchli päsťou do stola. Možno túto bitku prehráme. No je nevyhnutná, Jonáš, pre konečné víťazstvo. Slovenčina ako biela holubica z neho vzlietne a vzkriesi náš život, lebo ona je dušou národa a duša - tá je nesmrteľná!“
Záverečný obraz celej hry prináša Štúrovo rozjímanie po správe o smrti Adely Ostrolúckej. (Vo svojej vízii vníma matku i Adelu, ktorých siluety - akoby duchov - je vidieť v prítmí scény.)
„Štúr: Mama! Adela! Vy moje najmilovanejšie bytosti na svete! Len k vám sa môžem obrátiť, lebo len vy môžete rozsúdiť moju dušu a jej spor. Povezte, mama, stál celý môj život, všetko, čo som vykonal, za túto obeť? Adela, mal som právo položiť na oltár vlasti a služby svojmu národu i teba? Odpovedzte, prosím!
Matka: Neviem, syn môj. No zriekni sa zatiaľ odpovede na túto otázku. Tvoj budúci život ti na ňu odpovie.
Adela: Neviem, Ľudovít. No ak ti tvoj budúci život súhlasne prikývne, rada som túto obeť priniesla. (Adela podíde bližšie k matke. Chytia sa za ruky a pomaly ako sen odchádzajú z tejto Štúrovej vízie.)
Hurban: (vyjde z prítmia scény) Ľudovít!
Štúr: (zdvihne hlavu): Tak vidíš, Jožko, jeden po druhom sa poberajú naši drahí a nádeje naše hynú jedna po druhej.
Posol: (náhle vstúpi do miestnosti) Hľadám pána Ľudovíta Štúra.
Štúr: Prajete si, pane? Nikto tu nie je, pane. Hovorte!
Posol: Som posol srbského kniežaťa Michala Obrenoviča. Prišiel z Viedne a zdržuje sa na panstve v Ivanke pri Dunaji. Rád by sa s vami stretol, pane. V jeho terajšom sídle. Čo mu odkážete, pane?
Štúr: (dlho hľadí na posla, potom sa nadýchne) Povedzte mu, že prídem!“
Záverečné posolstvo hry je zrejmé. Ľudovít Štúr nerezignoval ani v najťažších chvíľach svojho života.
„Štúr: Mama! Adela! Vy moje najmilovanejšie bytosti na svete! Len k vám sa môžem obrátiť, lebo len vy môžete rozsúdiť moju dušu a jej spor. Povezte, mama, stál celý môj život, všetko, čo som vykonal, za túto obeť? Adela, mal som právo položiť na oltár vlasti a služby svojmu národu i teba? Odpovedzte, prosím!
Matka: Neviem, syn môj. No zriekni sa zatiaľ odpovede na túto otázku. Tvoj budúci život ti na ňu odpovie.
Adela: Neviem, Ľudovít. No ak ti tvoj budúci život súhlasne prikývne, rada som túto obeť priniesla. (Adela podíde bližšie k matke. Chytia sa za ruky a pomaly ako sen odchádzajú z tejto Štúrovej vízie.)
Hurban: (vyjde z prítmia scény) Ľudovít!
Štúr: (zdvihne hlavu): Tak vidíš, Jožko, jeden po druhom sa poberajú naši drahí a nádeje naše hynú jedna po druhej.
Posol: (náhle vstúpi do miestnosti) Hľadám pána Ľudovíta Štúra.
Štúr: Prajete si, pane? Nikto tu nie je, pane. Hovorte!
Posol: Som posol srbského kniežaťa Michala Obrenoviča. Prišiel z Viedne a zdržuje sa na panstve v Ivanke pri Dunaji. Rád by sa s vami stretol, pane. V jeho terajšom sídle. Čo mu odkážete, pane?
Štúr: (dlho hľadí na posla, potom sa nadýchne) Povedzte mu, že prídem!“
Záverečné posolstvo hry je zrejmé. Ľudovít Štúr nerezignoval ani v najťažších chvíľach svojho života.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
nasledujúci článok >>
SuperStar 2015: Po treťom finálovom kole súťaž neopúšťa nikto. Porota vytiahla divokú kartu!
SuperStar 2015: Po treťom finálovom kole súťaž neopúšťa nikto. Porota vytiahla divokú kartu!