J. PAŠKA:Tunel pod Dunajom je dnes pre EÚ zrejme nad rámcom akceptácie

Bratislava 5. novembra (TASR) - Europoslanec Jaroslav Paška kandiduje na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) za Slovenskú národnú stranu (SNS). Svoje pôsobenie v Európskom parlamente (EP) považuje z hľadiska kandidatúry na predsedu kraja skôr za výhodu. V prípade zvolenia si chce ponechať len plat europoslanca a plat predsedu BSK nechá samosprávnemu kraju. Chce dôslednejšie chrániť záujmy občanov BSK pred záujmami developérov, podporuje však aj investičné aktivity na nábreží Dunaja, v oblasti dopravy, ale aj školstva a sociálnych služieb. Rozhovor s Jaroslavom Paškom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov vyšších územných celkov (VÚC).


Ste poslancom Európskeho parlamentu (EP), zvoleným za Slovenskú národnú stranu. Ako hodnotíte medializované názory, že by predseda samosprávneho kraja nemal zastávať ešte ďalšiu funkciu, či už poslanca, alebo predsedu strany? Ak budete zvolený za predsedu BSK, vzdáte sa mandátu v EP?

Posudzovane súbehov rôznych aktivít vykonávaných pri správe verejných vecí je namieste, ak pri nich dochádza ku konfliktu záujmov. Nie je to však môj prípad. Som architekt, v EP som pôsobil a pôsobím vo výboroch s identickou náplňou, aká je vykonávaná pri správe kraja, len vo vzťahu k väčšiemu územiu. Sú to výbory riešiace problémy regionálneho rozvoja, rozpočtu, boja proti hospodárskej kríze, rozvoja priemyslu, energetiky a ochrany životného prostredia. Integrálnou súčasťou našich riešení je aj Slovensko a Bratislavský región. V EP mám viacero kolegov z rôznych krajín, ktorí sú súčasne primátormi veľkých miest či reprezentantmi regionálnych vlád a svoj mandát europoslanca efektívne využívajú na pomoc svojmu mestu či regiónu. Som presvedčený, že získaný rozhľad a nadobudnuté skúsenosti viem aj ja využiť na zvýšenie dynamiky rozvoja BSK a zlepšenie životnej úrovne v regióne. Neuchádzam sa o ďalší plat, ako to lživo podsúvajú niektorí kandidáti s nedostatočnou kvalifikáciou pre výkon tejto funkcie. Viackrát som sa vyjadril, že v prípade zvolenia budem poberať len plat za prácu v EP a plat predsedu BSK ponechám župe. Som tiež jediným zástupcom SNS v EP. Do EP ma voliči vyslali preferenčnými hlasmi. Vážim si ich dôveru a nepovažujem za čestné predčasne utiecť od práce v EP, bez zavŕšenia všetkých cieľov, s ktorými som sa o mandát uchádzal. Funkcia v EP mi končí v polovici budúceho roka. Aktivity, ktoré v EP pre SR a SNS robím, sú v tejto fáze neprenosné na prípadného náhradníka, preto by veľká časť efektu z viacročnej práce bola v rozhodujúcom čase prijímania zásadných rozhodnutí zbytočne stratená.

Na jeseň 2013 sa v Bratislave objavili plagátiky, ktoré informovali o vašej osobe, platené z európskych zdrojov. Nemal by sa takýto typ politických aktivít v čase pred voľbami považovať v podstate za súčasť kampane?

Letáčik neinformoval o mojej osobe, ale o výsledkoch práce medzinárodného politického zoskupenia MELD/FELD, venovanej rozvoju Bratislavského regiónu. Je pravdou, že som gestorom programu, ktorého závery boli letáčikom prezentované, preto sa dá povedať, že MELD/FELD za svoje peniaze informoval o časti mojej práce v Bruseli. Odporúčania, ktoré hovoria o potrebách zmien v regionálnej politike, v záujme zlepšenia životných podmienok občanov, boli určené širokej verejnosti a boli distribuované v predstihu tak, aby si ich ktorýkoľvek z kandidátov v regionálnych voľbách mohol osvojiť a využiť vo svojom programe. Neboli tam žiadne usmernenia, koho alebo ako voliť. Zmyslom letáka bolo vyvolať záujem o činnosť regionálnej správy a poskytnúť občanom nové informácie o perspektívach regiónu, ktoré im v tejto podobe médiá neprinášajú. V tom istom období však bratislavská župa vo svojom mesačníku, platenom z našich daní a bezplatne doručovanom do domácností, informovala o pracovných úspechoch pána Freša. Rovnako v tom čase vydavateľ knižky o živote a práci pani Flašíkovej Beňovej robil masívnu billboardovú kampaň o tomto diele a pani poslankyňa po školách distribuovala knižku „Európa v 12 lekciách“ s jej portrétom na titulnej strane a odkazom na výrok: Monika je lepší župan. No a politické zoskupenie Nová väčšina zas prezentovalo pána Krajcera, ako osobu, ktorá má na to nos... Posúďte prosím sami, ktorá z týchto aktivít bola pre občanov užitočnejšia. Volebnú kampaň pre samosprávne kraje zatiaľ zákony vymedzujú na obdobie začínajúce sa 17 dní a končiace sa 2 dni pred voľbami. Je len na úvahe zákonodarcov, či a ako budú chcieť súčasný mechanizmus zdokonaliť.

Na billboardoch máte slogan: „Architekt pozitívnej zmeny“. Je to len asociácia na vaše vzdelanie, alebo budete v prípade zvolenia presadzovať konkrétne nové architektonické riešenia? Ak áno, ktoré?

Ako architekt pôsobiaci v európskych štruktúrach vidím obrovský rozvojový potenciál BSK a je mi ľúto, že doposiaľ všetky vedenia kraja svoju základnú úlohu animátora územného a ekonomického rozvoja kraja trestuhodne zanedbávali. V čase, keď sa na území BSK križujú trasy významných pripravovaných nadregionálnych projektov európskeho, aj globálneho významu (TEN – T vysokorýchlostná železničná sieť, predĺženie širokorozchodnej trate vedúcej od Pacifiku smerom na Viedeň, vybudovanie novej vodnej cesty Dunaj – Odra/Labe, ktorá skráti na 1/4 lodný transport medzi Čiernym a Severným morom, či aj diskutabilné potrubné prepojenie rafinérií OMV a Slovnaft), musí mať vedenie BSK schopnosť kvalifikovane a veľmi dôrazne hájiť potreby miestneho obyvateľstva a využiť realizáciu týchto projektov na zlepšenie vlastnej infraštruktúry a kultivovanie regiónu. Špekulanti so známosťami na ministerstve dopravy však už dnes skupujú pozemky, o ktorých vedia, že budú čoskoro potrebné pre realizáciu významných stavieb. Z mimoriadnych daností regiónu tak bohatnú len developéri a rozliční investori. Obyvateľom sa, naopak, životné podmienky stále zhoršujú. Vedenie BSK nedokáže využiť investičný boom regiónu na zlepšenie dopravy, skvalitnenie zdravotníckych či sociálnych služieb, podporu škôl a kultúry. Preto chcem zásadne zmeniť prístup k investičným aktivitám v regióne. Samospráva musí začať dôslednejšie chrániť potreby verejnosti pred ekonomickými záujmami developérov a investorov, musí lepšie využívať kompetencie BSK v územno-rozhodovacom procese, aby sa viac neopakovali zlyhania verejných inštitúcií v územnom konaní, známe napríklad z Chorvátskeho Grobu. Musí tiež dôsledne požadovať, aby každý investor, ktorý si prichádza do regiónu zarobiť, primerane prispel aj k jeho zveľadeniu. Napríklad v súvislosti s realizáciou investícií na Dunaji by sme tak mohli skultivovať nábrežia, obnoviť a sprieplavniť dunajské ramená v Petržalke. Okolo nich vybudovať parky a areály pre vodné športy. Veď prečo by sme mali poznať Dunaj v Bratislave len ako veľkú stoku? Prečo nevyužiť rieku aj na formovanie mesta či krajiny, tak ako to vidíme vo Viedni, Prahe či Štrasburgu?

Niektorí kandidáti na predsedu BSK sa vracajú k téme mestského vlaku, ktorý by smeroval z Petržalky do Starého Mesta, prípadne ešte ďalej. Projekt aktuálne „stojí“ pre finančnú náročnosť. Existuje šanca nájsť na takýto projekt financie z európskych zdrojov, alebo Bratislavský kraj pre svoju ekonomickú výkonnos nemá šancu?

Je to jedna z mála dostupných alternatív, ak nájdeme technicky a finančne efektívnejšie riešenie pripojenia petržalskej vetvy k lokalite plánovanej stanice pri Trnavskom mýte. Pre obdobie 2014/2020 sme v EÚ sprístupnili mimoriadne finančné zdroje na riešenie problémov v oblasti dopravy aj pre BSK. Tunel pod Dunajom je však pre EÚ v tomto čase zrejme nad rámcom akceptácie. Nesmieme sa však vzdať a v rámci prestavby železničného uzla Bratislava podľa záverov politickej rady CENTROPE sa musíme snažiť do roku 2020 vybudovať nielen novú železničnú stanicu pre regionálnu dopravu, ale aj severojužné prepojenie a moderné železničné spojenie Viedeň - letisko Schwechat – Bratislava - Letisko M. R. Štefánika. Ďalšie požiadavky na európske peniaze ale budeme musieť vedieť dobre zdôvodniť. Veľa bude závisieť aj od ochoty štátnej administratívy viac sa angažovať za potreby BSK.

Ktoré problémy považujete za kľúčové v oblasti dopravy, školstva a zdravotníctva?

V oblasti dopravy by sme mali využiť nové možnosti programu IROP na modernizáciu cestnej siete a z programu Doprava tiež zrealizovať sľúbený diaľničný obchvat D4 s novou prípojkou R7 na Šamorín. Novú dopravnú infraštruktúru by sme mali budovať na moderných bezkolíznych systémoch. V organizácii dopravy by sme mali využiť variabilné zjednosmernenie a zokruhovanie kľúčových komunikácií na lepšie spriechodnenie ciest zablokovaných v dopravných špičkách, ako aj sprísniť obmedzenia pre kamiónovú dopravu na regionálnych cestách. V strednom školstve by sme mali obnoviť odborné školy u veľkých zamestnávateľov, ktoré poskytnú mladým ľuďom vzdelanie aj s následným uplatnením, a zachovať nadaným deťom možnosť intenzívnejšie študovať na osemročných gymnáziách. Výraznejšie by sme mali tiež pokročiť v rekonštruovaní škôl, s využitím programov modernizácie a zatepľovania. V oblasti sociálnej starostlivosti bude potrebné zlepšiť starostlivosť o seniorov kreovaním denných centier a podporou domácej opatrovateľskej služby. Musíme tiež zabezpečiť úplnú transparentnosť hospodárenia zariadení sociálnych služieb BSK, aby mali všetci klienti možnosť vidieť, ako sa s ich prostriedkami v zariadení nakladá. A ak to možnosti dovolia, poskytnúť aj primeraný príspevok najodkázanejším osamelým dôchodcom v zariadeniach. Starším občanom od 70 rokov by sme tiež mali umožniť bezplatnú regionálnu dopravu. V zdravotníctve potrebujeme sprísniť dohľad nad výkonom lekárskej starostlivosti, zabezpečiť jej lepšie fungovanie a preskúmať vyváženosť zmluvných vzťahov s nájomcami krajských zdravotníckych zariadení.

Čo považujete za svoju hlavnú konkurenčnú výhodu v porovnaní s ostatnými kandidátmi?

Dobrú odbornú pripravenosť, skúsenosť, širší rozhľad, korektné pracovné vzťahy s partnermi susediacich regiónov, ale najmä chuť nahradiť doterajšiu prax chabého udržiavania a zadlžovania kraja aktívnym, pragmatickým, odborným riadením, pri ktorom každá nová investícia bude musieť doniesť kraju aj primeraný profit pre občanov. A to buď v zlepšení životného prostredia, infraštruktúry, alebo v stabilných príjmoch do rozpočtu BSK, využiteľných na skvalitnenie dopravy, podporu zdravotníctva, školstva či kultúry.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR