J. NADORŠIN: Rusko do recesie stiahli ceny ropy a nie západné sankcie

Bratislava 24. apríla (TASR) - Jeden z najcitovanejších mladých ruských ekonómov Jevgenij Nadoršin zo spoločnosti PF Capital otvorene pomenoval problémy ruskej ekonomiky, ktorá ostane aj v tomto roku v recesii. Rusko sťahujú ku dnu nielen nízke ceny ropy, ale aj štrukturálny a reformný deficit ekonomiky, ktorá, okrem surovín a zbraní, nedokáže prakticky nič iné ponúknuť pre medzinárodné trhy. V rozhovore pre TASR počas medzinárodného bezpečnostného fóra GLOBSEC v Bratislave hovoril aj o tom, že vzájomné sankcie medzi EÚ a Ruskom tak skoro nezrušia, lebo obe strany si vytvorili obraz vonkajšieho nepriateľa.


Aké sú očakávania pre ruskú ekonomiku v tomto roku? Ostane naďalej v recesii?
Áno, počítam s recesiou. Pokles hrubého domáceho produktu by mal dosiahnuť 2,5 %, čo je viac, ako predpokladajú iné inštitúcie. Väčšina medzinárodných organizácií očakáva toto číslo niekde na úrovni mínus 1-2 %.

Kedy by Rusko mohlo dosiahnuť dno a vývoj by sa mohol otočiť?
Myslím si, že k tomu dôjde až v budúcom roku. Chcem vysvetliť, prečo sme v recesii. Jednoducho povedané, pre pokles domácej spotreby. Od roku 2012 celý rast ruskej ekonomiky na viac ako 90 % ťahá domáca spotreba. Pád cien ropy a silná devalvácia rubľa priniesla výrazný pokles domácej spotreby. V krajine vzrástli ceny, zároveň klesli mzdy a zvýšila sa nezamestnanosť. Tie faktory spolu s negatívnymi vyhliadkami trhu práce nútia ľudí k obmedzovaniu výdavkov, čo negatívne ovplyvňuje celú ekonomiku. Bude trvať dlhší čas, kým spotrebitelia zmenia svoj postoj a začnú viac míňať. Preto si myslím, že ruská ekonomika sa odo dna odrazí až v budúcom roku.

Spomínali ste, že hlavným ťahúňom ruského ekonomické rastu je domáci trh. Ako je to s exportom? Platí, že zahŕňa najmä suroviny?
Ruské firmy vyrábajú predovšetkým pre domáci trh a keď klesá, ťažko nahrádzajú strácajúci sa odbyt. Okrem surovín exportujú len veľmi málo tovarov. Je to veľký paradox, pretože podľa ekonomickej teórie by sme mali mať na medzinárodných trhoch veľkú komparatívnu výhodu vďaka slabej mene. V praxi však nemáme takmer čo ponúknuť a vyviezť. Bude to trvať roky, kým dokážeme posilniť náš export aj v iných tovarových oblastiach ako sú komodity.

Kritickým faktorom pre ruskú ekonomiku sú však nízke ceny ropy, ktoré sa dostali aj pod úroveň 40 USD za barel...
Čisto z pohľadu čísel bol vývoj na trhu s ropou od roku 2014 hlavný dôvod recesie ruskej ekonomiky.

A čo západné sankcie voči Rusku?
Západné médiá často uvádzajú, že sankcie sú hlavným dôvodom recesie v Rusku. Prepáčte, ale to je nezmysel. Ruskú ekonomiku ovplyvnili, no ani zďaleka nie takým spôsobom, aby ju stiahli do recesie. Rusko má však štrukturálne problémy. Množstvo dôležitých reforiem sa doteraz neurobilo. V roku 2014, keď prišli sankcie, mala ruská ekonomika veľký reformný deficit. Naša ekonomika už rok predtým začala stagnovať a jej rast bol čoraz nižší. V roku 2013 bol rast ekonomiky 1,3 %, o rok už len 0,6 %. Bolo evidentné, kam smerujeme. Vonkajšie efekty, ako pokles cien ropy a sankcie, už dokonali dielo skazy. Sankcie západných krajín ovplyvnili finančné trhy. Bol to silný, no len dočasný a krátkodobý šok. V súčasnosti už len ťažko nájdete nejaký merateľný vplyv týchto sankcií na ruskú ekonomiku. Mnohé firmy totiž ani nepotrebujú dodatočné financovanie, pretože vzhľadom na vývoj ekonomiky nemajú expanzívne plány. Pokiaľ nerozširujete výrobu, nepotrebujete ďalšie finančné zdroje. Efekt západných sankcií sa tak vyčerpal najneskôr do úvodu roku 2015.

Z dlhodobého hľadiska teda nemajú sankcie na Rusko žiadny vplyv?
Z dlhodobého hľadiska Rusku skôr škodí pokles transferu technológií. To znižuje potenciál ekonomiky do budúcnosti.

A nie je súčasné obdobie dôvodom na potrebnú zmenu štruktúry ekonomiky? Aby Rusko nebolo také závislé od vývoja cien ropy vo svete ako teraz?
Dúfam v to, no nerobím si veľké nádeje. Napokon, to, čo zaťažuje vzťahy medzi Ruskom a Západom, nie sú len sankcie, ale vzájomné a hlboké neporozumenie o tom, čo sa udialo na Ukrajine a aké z toho vyplývajú konzekvencie. Zašlo to až tak ďaleko, že sa vnímame ako nepriatelia. Rusko zvyšuje vojenské výdavky na obranu proti Severoatlantickej aliancii. NATO robí v podstate to isté. Obaja sa vnímame ako hrozba a tým sa snažíme zakrývať iné, vnútorné problémy. EÚ aj Rusko majú veľa ekonomických aj iných problémov. Napríklad nacionalizmus, ktorý ja na vzostupe prakticky všade, vrátane USA, alebo migračná kríza. Politici z oboch táborov si vytvorili imaginárneho nepriateľa a proti tomu chcú bojovať namiesto riešenia skutočných problémov. Vezmite si aj to, čo sa deje v Sýrii. Máme spoločného nepriateľa, Islamský štát, ktorý je v Rusku zakázanou organizáciou. Bojujeme však proti nej každý sám za seba, bez potrebnej koordinácie a spolupráce. Takéto zahraničné operácie však odoberajú dôležité zdroje z ekonomickej a sociálnej sféry, kde potom chýbajú. Takže, časť problémov, ktoré máme v Rusku, je spôsobená tým, že namiesto reštrukturalizácie a reformy hospodárstva, hľadáme vonkajšieho nepriateľa a tým zakrývame skutočné problémy. Pritom Rusko a EÚ nie sú nepriatelia, no na oboch stranách vidieť strach a to spôsobila politika vytvárania vonkajšieho nepriateľa.

Myslíte si, že sa v EÚ môže presadiť hlas niektorých krajín, ako je Rakúsko, Taliansko alebo Francúzsko, ktoré volajú po ukončení sankcií voči Rusku?
To je pre mňa ťažké posúdiť. V každom prípade platí, že ekonomický efekt sankcií vypršal a finančný sektor v Rusku sa prispôsobil tejto situácii. Obmedzenie technologického transferu je pre ruskú ekonomiku problém. Aký bude vážny, to sa ukáže v dlhšom časovom horizonte, povedzme desiatich rokov. Preto si myslím, že z racionálneho a ekonomického hľadiska by sa sankcie mohli zrušiť, ale zrejme sa tak nestane práve pre politiku vytvorenia vonkajšieho nepriateľa. Ak by totiž niekto v tejto sfére urobil ústretový krok smerom k zrušeniu sankcií, druhá strana by to mohla vnímať inak, a síce ako prejav jeho slabosti. Toho sa obávam, a preto si myslím, že proces zrušenia vzájomných sankcií bude veľmi ťažký. Na to, že sa ozývajú tieto čiastkové hlasy o možnom zrušení, Rusko nebude reagovať. Pre neho to bude mať význam, keď sa nájde dohoda na úrovni celej EÚ. Stále však v únii aj v Rusku vnímam veľa hlasov, ktoré hovoria, že ak ustúpime v otázke sankcií, bude to prejav našej slabosti.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR