01. júna 2015
Na kombosnímke Jozef Miloslav Hurban (vpravo) a Ľudovít Štúr. Foto: Wikipédia, TASRBratislava 1. júna (TASR) - Štúrovcom nesvedčí pomenovanie
„romantici“ v prvotnom zmysle tohto slova. Naopak, boli to ľudia reálnych cieľov a konkrétnych skutkov. Tieto zámery a ciele takmer v úplnosti aj dosiahli. Tým najväčším, a v pravom slova zmysle historickým, činom bolo uzákonenie spisovnej slovenčiny.
Keď Ľudovít Štúr prišiel na schôdzku do Hlbokého, mal všetko dopodrobna premyslené. Veľmi dobre poznal svojich najbližších spolupracovníkov Hurbana a Hodžu a presne vedel, čo od nich môže očakávať. A tak Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, mládencovi veľmi dynamickému, pohotovému a organizačne vynachádzavému pripadla úloha zostaviť, zredigovať a vydať prvé literárne dielo v kodifikovanej slovenčine. Tak vznikol druhý ročník almanachu a v podobe knihy svetlo sveta uzrel v roku 1844. Jeho titulný list hlásal:
„ŇITRA. Dar drahím krajanom slovenskím obetuvaním, vidávaná od Miloslava Jozefa Hurbana. Ročník II. V Prešporku alebo v Braťislave nad Dunajom 1844. Písmom urodzenjeho Antona Šmida“.
Jozef Miloslav Hurban bol prvým literátom, ale vlastne i príslušníkom slovenského národa, teda občanom Slovenska, ktorý v praxi akceptoval Štúrov návrh spisovnej slovenčiny, vrátane vynechania ypsilonu a na to vyzval aj prispievateľov, prípadne ich príspevky do tejto podoby slovenčiny aj redakčne upravil. Navyše, v úvodníku tohto druhého ročníka almanachu svoj postoj, rozhodnutie i čin presvedčivo zdôvodnil. V tej chvíli zborník dostal pravú slovenskú tvár a vstúpil do histórie. Bola to prvá tlačená kniha v spisovnej slovenčine.
Do historického II. ročníka almanachu Nitra z budúcich známych a známejších literátov, okrem Hurbanovho úvodníka, prispeli: Ján Francisci, Peter Kellner, Janko Kráľ, Janko Matúška, Bohuš Nosák - Nezabudov a Ľudovít Štúr. Väčšinou to boli balady, historické spevy, ale už aj ódy na zrod spisovnej slovenčiny, na Nitru ako historické mesto a iné pamätihodnosti Slovenska. Dominantnými príspevkami boli balady Janka kráľa Zakliata panna vo Váhu a Povesť a Janka Matúšku Kozia skala a Púchovská skala.
Ľudovít Štúr uverejnil v almanachu báseň Nepoznaný. Bola to prvá Štúrova publikovaná báseň v spisovnej slovenčine, čiže v takej podobe slovenčiny, ako ju on sám naprojektoval. Je to lyricko-reflexívna báseň s baladickým podtónom a dráždivým názvom.
V súvislosti s druhým ročníkom almanachu Nitra si treba všimnúť ešte jeden, zdanlivo malý a nenápadný detail, no s ďalekosiahlym historickým významom. Štúrovci začínajú svoje mesto Prešporok nazývať
„Braťislava nad Dunajom“ už celkom otvorene aj na oficiálnych fórach.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR