J. Kukura: Mal som šťastie na ľudí, ktorí ma ovplyvnili na celý život

Na hereckom povolaní je zvláštne, že ak ho chcete robiť naplno, mali by ste si v každej postave nájsť niečo, s čím sa stotožníte. Povedal pre TASR filmový a divadelný herec, ale aj riaditeľ bratislavského Divadla Aréna Juraj Kukura, ktorý sa v utorok 15. marca dožíva životného jubilea 75 rokov.

Podľa Kukuru aj keď je postava na prvý pohľad negatívna, dôležité je pochopiť, prečo taká je. Preto si nedokáže vybrať jednu, ktorá by bola pre neho najdôležitejšia. "Naposledy som mal podobnú skúsenosť so starým Karamazovom. Toho každý vníma ako opilca, násilníka a zlého otca. Treba si však uvedomiť, že je to muž, ktorému prvá manželka zomrela, druhá ho bila a sám vychoval svoje deti. Snažil sa ich uživiť a jediné, čo na staré kolená chce, je láska, no aj tú mu ukradnú vlastné deti. Je to teda skutočne zlý človek? Nemyslím si," uviedol Juraj Kukura.

Za najpozitívnejšie považuje, že mal šťastie na osobnosti, s ktorými sa stretol a ktoré ovplyvnili jeho pôsobenie na celý život. "Bol to Ivan Balaďa, ktorý mi dal možnosť ako 19-ročnému účinkovať vo filme Tri gaštanové kone. Vtedy som sa po prvýkrát stretol s veľkými hercami, ako bol Mišo Dočolomanský a ďalší," zaspomínal si umelec.

Na archívnej snímke zo 14. marca 2019 herec Juraj Kukura počas verejnej generálky hudobno-dramatickej básne"BIBLIA" divadla Aréna v Bratislave.

Foto: TASR Jaroslav Novák

Veľkú úlohu v jeho hereckom živote zohrali režiséri Miloš Pietor a Peter Zadek. "V Pietorových inscenáciách som sa naučil rozmýšľať inak o postavách, o divadle. Divadlo, ktoré robil, bolo úplne iné s úplne novým, neidealizovaným pohľadom na náš národ a Zadek si ma vybral do svojho nemeckého veľkofilmu Divoké päťdesiate. Tým mi otvoril dvere do najväčších nemeckých divadiel, filmových a televíznych štúdií. Zároveň ma, podobne ako Pietor, naučil rozmýšľať o divadle iným spôsobom, z ktorého dodnes vychádzam aj ako intendant Divadla Aréna," priblížil Juraj Kukura.

Osobne za najväčšie šťastie v súkromnom živote považuje to, že stretol svoju manželku Táňu. "Narodil sa nám syn Filip, ktorý je dnes profesorom na Oxforde, kde aj žije so svojou manželkou a dcérou Ellou," vyznal sa pre TASR Juraj Kukura.

Narodil sa 15. marca 1947 v Prešove, ale základnú a strednú školu ukončil v Bratislave. Absolvoval štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Už v roku 1966 obsadili Juraja Kukuru do jednej z hlavných úloh vo filmovom spracovaní románu Margity Figuli Tri gaštanové kone.

Na archívnej snímke zo 14. marca 2019 herec Juraj Kukura (v popredí) a Slovenský komorný orchester (v pozadí) počas verejnej generálky hudobno-dramatickej básne "BIBLIA" divadla Aréna v Bratislave.

Foto: TASR Jaroslav Novák

Počas štúdií bol členom súboru Divadla na korze. Po jeho zrušení prešiel na Novú scénu a neskôr do SND. Predstavil sa aj v mnohých televíznych inscenáciách, kde stvárňoval hlavné postavy v adaptáciách kľúčových diel svetovej i domácej literatúry.

Počas nakrúcania filmu Via Mala, ktoré prebiehalo v roku 1984 v zahraničí, bol bezdôvodne odsúdený na 3,5 roka väzenia za opustenie republiky a bol mu zabavený majetok. Do vtedajšej ČSSR sa už nemohol vrátiť. Angažovali ho v nemeckom Münchner Kammerspiele a neskôr v Schauspielhaus Hamburg. Hosťoval v mnohých zahraničných divadlách ako Stadttheater Basel, Theater Bonn, Residenz Theatre München, Divadlo Komedie Praha, Činoherní klub Praha.

Na archívnej snímke zo 6. júla 2107 riaditeľ Divadla Aréna a člen Správnej rady UK Juraj Kukura počas udeľovania Zlatej medaily Univerzity Komenského slávnostným akademickým zhromaždením v Bratislave.

Foto: TASR – Dano Veselský

V roku 1989 nakrútil šesťdielny anglický televízny film Traffik, ktorý dostal štyri ceny britskej akadémie, medzinárodnú cenu Emmy za najlepší dramatický seriál a stal sa predlohou pre film. Po revolúcii sa postupne vracal na domáce filmové plátna a obrazovky.

Stvárnil titulnú postavu v Jakubiskovom filme Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý. S Jozefom Kronerom si zahral v televíznom filme Cudzinci, hlavnú rolu vytvoril v slovenskej dráme Tábor padlých žien.

Od roku 2002 vedie ako riaditeľ bratislavské Divadlo Aréna, z ktorého vyprofiloval divadlo súčasných tém, kritického pohľadu, modernej formy a historicko-politického kontextu. Na Slovensko priniesol Občiansky cyklus, prinášajúci pohľad na naše dejiny, cyklus koncertov Jazz v Aréne, Ultimatívne Kino Aréna, či priame prenosy z Metropolitnej Opery v New Yorku.

Na archívnej snímke z 26. júna 2015 slovenský herec Juraj Kukura rozdáva autogramy počas tlačovej konferencie na Medzinárodnom filmovom festivale Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach.

Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Založil Detskú Univerzitu Komenského, ktorú v priebehu devätnástich rokov existencie absolvovalo viac ako 5000 študentov. Za myšlienku a realizáciu vzniku DUK sa stal laureátom Ceny humanitnej rady, Ceny Nadácie Orange v kategórii dlhodobý prínos v oblasti vzdelávania a Zlatej medaile Univerzity Komenského.

V rokoch 1966 až 2021 Kukura účinkoval vo viac ako tridsiatich celovečerných filmoch, v 130 televíznych filmoch a inscenáciách a v 38 televíznych seriáloch domácej aj zahraničnej produkcie.

Najznámejšie sú jeho herecké výkony v seriáli Straty a nálezy, v televíznych filmoch Adam Šangala či Statky-zmätky. Účinkoval aj vo filmoch Krutá ľúbosť, Príbeľská vzbura Janka Kráľa, Nebezpečné známosti, Triptych o láske, Mesiac na dedine a ďalších.

Tlačová konferencia divadla Aréna k jubilejnému 10. ročníku Detskej Univerzity Komenského 2012 v Bratislave 28.júna 2012. Na snímke zľava riaditeľ divadla Aréna Juraj Kukura a rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta, foto z archívu.

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Televízny film Mário a kúzelník poviedky Thomasa Manna, v ktorom vytvoril titulnú postavu, bol ocenený na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carlo. Za výkon vo filme Vetřelci a lovci: Zrozen bez porodu bol nominovaný za najlepší mužský herecký výkon na festivale v Monte Carle.

Juraj Kukura je laureátom mnohých ocenení. Český prezident Miloš Zeman mu udelil medailu 1. stupňa Za zásluhy v oblasti umenia (2017), je laureátom Krištáľového krídla (2019), Ceny Igric, Výročnej ceny Litfondu alebo ocenenia DOSKY.