J. Figeľ: Náboženská sloboda je dnes vo svete menšinový jav

Brusel/Bratislava 13. septembra (TASR) - Tam, kde nie je rešpektovaná náboženská sloboda, dochádza nielen k prejavom intolerancie a diskriminácie, ale veľmi často k prenasledovaniu až likvidácii, ktorú medzinárodné právo označuje za genocídu. V rozhovore pre TASR to povedal v utorok osobitný vyslanec EÚ pre slobodu náboženstva vo svete Ján Figeľ. Ako uviedol, jeho úlohou a zároveň úlohou Európskej únie je túto slobodu v súčasnosti chrániť a podporovať.


"Náboženská sloboda je dnes vo svete skôr menšinový jav. To znamená, že veľká väčšina ľudí žije v krajinách, kde sú veľké prekážky pre náboženskú slobodu. Takejto populácie je podľa odborných prehľadov až 79 percent. Vývoj je negatívny a trendom je nárast počtu konfliktov či krajín, kde dochádza k náboženskému prenasledovaniu. Tento stav a vývoj treba zmeniť k lepšiemu," skonštatoval.

V súčasnosti poslanci Európskeho parlamentu (EP) rokujú o posilnení mandátu Jána Figeľa. V rámci týchto zmien navrhujú aj jeho posilnenie z úrovne osobitného vyslanca na osobitného predstaviteľa, čo znamená už aj väzbu na členské štáty zastúpené v Rade EÚ. Podľa Figeľa je jeho funkcia v tomto období skôr v úvodnej fáze - niektorí ju nazvali "prieskumníckou".

"Po dvoch rokoch je evidentný nielen záujem, ale aj dôvera a podpora pre jej ukotvenie, inštitucionalizáciu. Aby to nebolo viazané len na mňa ako osobu alebo na jednoročné mandáty. Mala by to byť stála úloha, ktorá bude posilnená náležitou podporou z hľadiska personálneho i rozpočtového vybavenia, ale aj z hľadiska oprávnení a mandátu. Zmenu môžu priniesť budúcoročné voľby do Európskeho parlamentu," spresnil.

Ako Figeľ ďalej uviedol, na začiatku svojho mandátu zažíval nedorozumenia a odstup, čo sa však podľa neho už mení. V Pakistane bola jeho návšteva vlani dvakrát odmietnutá, neskôr za ním prišli s pozvánkou samotní predstavitelia vlády. Záujem o dialóg tento rok už prejavila aj egyptská vláda.

"EÚ nemá takú mieru antagonizmu, ako často možno vnímať vo vzťahu k USA. Na jednej strane je to dobré na začiatok dialógu a spolupráce, na druhej strane veľká zodpovednosť, aby sme s pozitívnym potenciálom aj konali a prinášali riešenia a pomoc," myslí si osobitný vyslanec.

Jednou z výziev bola návšteva Sudánu, kde podstúpil viacero diplomatických rozhovorov ohľadom prepustenia českého misionára Petra Jaška. O jeho uväznení sa dozvedel od novinára Daniela Rausa a rozhodol sa v tejto veci angažovať.

"Som vďačný, že máme predstaviteľov v EÚ, ktorí sú ochotní za prenasledovaných kresťanov bojovať, vyvinúť úsilie a cestovať za nimi," povedal pre TASR na margo svojho prepustenia Petr Jašek. Vďaka spomínaným diplomatickým aktivitám spolu s ním prepustili aj osem sudánskych aktivistov.

Figeľ ako prvý zahraničný politik v sudánskom väzení v tom čase navštívil známeho obhajcu ľudských práv Ibrahima Mudawiho. Po návrate do Európy dostal informáciu, že ho prepustia spolu s ďalšími piatimi aktivistami.

"Často nemôžeme urobiť veľa, ale naša zodpovednosť je ozvať sa, apelovať a komunikovať. Európa môže využiť aj ďalšie nástroje, aby pomáhala tým, ktorí sú bezbranní a nemôžu sa ozvať sami, lebo sú umlčaní," dodal.

Po Blízkom východe je pre Figeľa ďalšou dôležitou regionálnou prioritou juhovýchodná Ázia, ktorá je dnes podľa neho "v rastúcom trende radikalizmu, radikalizácie, násilného extrémizmu a porušovania slobody svedomia". V auguste mal v Bangkoku v rámci aktivít tiež osobitné rokovania so zástupcami Indonézie, Malajzie, Vietnamu a Mjanmarska.

"Najväčšie problémy sú dnes v Mjanmarsku, kde došlo k brutálnym zločinom proti ľudskosti, až k prejavom genocídneho prenasledovania moslimských Rohingov. To treba ukončiť nielen z hľadiska prenasledovania, ale aj nastavenia spravodlivosti, ktorá je predpokladom návratu utečencov z Bangladéša," uviedol.

Figeľ do budúcnosti odporúča, aby agenda EÚ o ochrane a podpore slobody náboženstva bola dobre ukotvená vo vnútri Európy a rozvíjaná aj ďalej vo svete. "Ona bude najlepšou odpoveďou na nedostatok ľudskosti v 21. storočí, aby sme ukončili storočie genocíd. Najúčinnejšími spojencami zla sú ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Proti nim treba konať vzdelávaním, angažovanosťou proti ľahostajnosti a odvahou."

Vymenovanie Jána Figeľa v roku 2016 do funkcie osobitného vyslanca EÚ pre náboženské slobody bolo odozvou Európskej komisie a jej predsedu Jeana-Clauda Junckera na jednoznačnú výzvu Európskeho parlamentu, vyjadrenú v rezolúcii z februára 2016 proti genocíde v Iraku a v Sýrii páchanej organizáciou Islamského štátu (IS).

Krajiny ako Dánsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo tento rok ustanovili podobných vyslancov vo svojich vládnych štruktúrach. Počas dvoch rokov vo funkcii sa Figeľ zúčastnil na viac ako 100 podujatiach na štyroch kontinentoch vo vyše 40 mestách a takmer 30 krajinách.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR