|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 21.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Bohdan
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
26. apríla 2019
J. Erakovič: Podunajské krajiny vnímajú prírodu rozdielne
Je zaujímavé sledovať, ako sa jednotlivé európske krajiny rozdielne pozerajú na prírodu a ako ju berú. Hovorí srbský cyklista a bloger Jovan Erakovič. V ...
Zdieľať
Ilustračné foto. Foto: TASR - Pavel Neubauer
Bratislava 26. apríla (TASR) – Je zaujímavé sledovať, ako sa jednotlivé európske krajiny rozdielne pozerajú na prírodu a ako ju berú. Hovorí srbský cyklista a bloger Jovan Erakovič. V rámci projektu DANUBEparksCONNECTED sa vydal na cyklotúru pozdĺž celého Dunaja, teda od jeho prameňa v nemeckom Čiernom lese po jeho deltu v Rumunsku. Jeho aktuálnou zastávkou je Slovensko, kde ho sprevádza medzinárodný ochranársky pelotón."V Nemecku či Rakúsku sa špeciálne pozerajú na každý druh fauny a flóry. Všetko je tam veľmi regulované a každý ostrov divokosti, prirodzenosti je veľmi dôležitý. Čím ideme nižšie po toku rieky, tak si ľudia prírodu až tak nevšímajú a berú ju ako samozrejmosť," povedal pre TASR Erakovič.
Slovensko sa podľa neho nachádza niekde uprostred. Teda medzi krajinami, ktoré majú prídu regulovanú, ale vážia si každé jej chránené územie a krajinami, ktoré berú prírodu ako samozrejmosť. "Posolstvom je, že krajiny nižšie po toku rieky by sa mali od krajín vyššie učiť, že príroda nie je samozrejmosťou. A zasa, opačne, krajiny vyššie by ju mohli viac akoby deregulovať. Krajiny sa snažia búrať brehové opevnenia a dostať Dunaj do prirodzenej formy," poznamenal s tým, že je dobré vedieť sa pozerať na prírodu aj inou optikou.
Súhlasí s ním aj projektová manažérka z Bratislavského regionálneho a ochranárskeho združenia (BROZ) Andrea Froncová. Podľa nej je zaujímavé sledovať rozdielnosť v profesionalite ochrany prírody či kultúrnu zmenu pozdĺž Dunaja. "V Nemecku, keď máte nariadenie od úradu na papieri, tak viete, že keď ho dostanete, všetci sa ho držia. Čím zoberiete papier nižšie po toku, tak zistíte, že tu neplatí a tam je vlastne jedno, či ho máte alebo nie," skonštatovala.
Cestou popri rieke vníma aj iné paradoxy. Poukazuje na to, že Dunaj síce tečie od najbohatších po najchudobnejšie krajiny, čo sa ekonomického hľadiska týka, ale zároveň z najchudobnejších po najbohatšie pokiaľ ide o prírodu a ekológiu. "V Nemecku je Dunaj len prameň a rieka nie je až taká bohatá, čiže príroda má nižšiu diverzitu. Zato má krajina ekonomické zdroje. V Rumunsku je to už delta a prírodné bohatstvo je naozaj obrovské. Je paradoxom, že najchudobnejšie krajiny majú najväčšie prírodné bohatstvo," poznamenala Froncová.
Cyklotúra srbského blogera popri Dunaji po cyklotrase EuroVelo 6 je v poradí jeho treťou a vždy mala iný dôvod. Kým v minulosti hodnotil samotnú cyklotrasu, súčasná cyklotúra sa zameriava na prírodu. Jeho úlohou je prejsť chránené územia popri Dunaji, stretnúť sa s partnermi medzinárodného projektu, dozvedať sa o ich aktivitách v rámci ochrany prírody a pretlmočiť ich prácu a vlastné pohľady prostredníctvom blogu verejnosti.
Projekt DANUBEparksCONNECTED sa venuje ochrane prírody pozdĺž celého Dunaja a zapojení sú doň partneri z chránených oblastí z národných parkov od Nemecka po Rumunsko. Súčasťou sú okrem iného aj viaceré praktické ochranárske aktivity. Zameriavajú sa na elementy ako voda či vzduch, ale tiež na suché biotopy a spájanie, respektíve prepájanie biotopov. Projekt mal spoluprácu najmä naštartovať, mnohé aktivity budú pokračovať aj po jeho ukončení.
V rámci vzdušných aktivít je to podľa Froncovej napríklad osádzanie označovačov na elektrické vedenia proti kolízii vtáctva, keďže Dunaj je ich migračným koridorom. V oblasti rozvoja biodiverzity či zlepšenia druhovej bohatosti je to napríklad 'pasenie protipovodňových hrádzí'. "Napríklad máme lokality, kde sa 50 oviec pasie na hrádzi. Sú to živé kosačky, ktoré nevyužívajú žiadny benzín. Udržujú trávu v stave, v akom majú a, navyše, produkujú exkrementy, teda hnoj, na čo sú naviazané niektoré druhy hmyzu a podobne," priblížila Froncová. Snahou je tiež napríklad vyhlásiť sústavu ostrovov na Dunaji za chránené oblasti.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR