J. DRAXLER: Návrh ekologickej dane je jedným z riešení financovania EÚ

Bratislava 12. novembra (TASR) – Ekologická daň, ktorá by znížila spotrebu domácností, znížila cenu práce a zvýšila tak konkurencieschopnosť únie voči zvyšku sveta, bola témou dnešnej odbornej medzinárodnej konferencie Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (EÚ SAV) na pôde Univerzity Komenského v Bratislave. Ako povedal na tlačovej konferencii minister školstva Juraj Draxler, ide o také nastavenie financovania únie a tejto dane, ktoré by bolo transparentné, aby občanom bolo jasné, akou sumou prispievajú na chod inštitúcií EÚ.


"Úlohou odborníkov je určiť, aké by to malo dopady na hospodárstvo jednotlivých členských štátov, ale aj na Európsku úniu ako takú. V tejto chvíli funguje politická skupina, ktorá má za úlohu prísť s riešeniami a bude dávať odporúčania v čase, keď bude Slovensko predsedníckou krajinou Európskej únie," priblížil minister a ocenil aj účasť slovenských odborníkov, ktorí podľa jeho slov vedia prispieť do diskusie o ďalšom financovanú chodu európskych štruktúr.

Dominantná časť zdrojov, z ktorých EÚ funguje, ide dnes z transferov od národných štátov. "Nie je to celkom šťastné riešenie aj preto, že môže dochádzať k určitým zdržaniam v transferoch, ktoré dostávajú na svoj chod európske inštitúcie," skonštatoval. Poukázal aj na množstvo doterajších návrhov. Z nich sa najviac diskutovalo o zavedení jednotnej dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá by sa používala len na financovanie EÚ. Spomenul aj rôzne druhy návrhov transakčnej dane. "Návrh, ktorým sa zaoberala dnešná konferencia, je jedným z ďalších možných riešení," doplnil Draxler.

Za daň za prihovára aj europoslanec Ivan Štefanec, ale zdôraznil aj potrebu postupného znižovania daní v členských štátoch, aby EÚ dokázala konkurovať zvyšku sveta.

"Únia má v porovnaní s inými časťami sveta stále väčšie daňové zaťaženie. Približne 40 % hrubého domáceho produktu tvoria dane a odvody, kým v USA tvoria 25 % a v Japonsku sú na úrovni 30 %. Až z troch štvrtín je chod únie financovaný z dane z pridanej hodnoty, ktorej výber v členských štátoch nefunguje tak, ako má," myslí si Štefanec. "Environmentálna daň by mala byť jednou z dôležitých súčastí stabilných príjmov európskeho rozpočtu aj preto, lebo každoročne riešime nedoplatky členských krajín, ktoré sa pohybujú okolo 30 miliárd eur," vyčíslil europoslanec.

Podľa Viliama Páleníka z Ekonomického ústavu SAV o sumu environmentálnej dane by sa mohlo znížiť daňové zaťaženie práce. "Znížilo by sa o 1 % HDP, to je okolo 500 miliónov eur. Daňou by sa zaťažilo konečné použitie tovarov a služieb, teda spotreba domácností, čo by do určitej miery mohlo zvýšiť infláciu. Na druhej strane by to však zlacnilo prácu, zvýšilo čisté príjmy zamestnaných a výrobné náklady podnikov," vysvetlil Páleník.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR