J. CIPIN: Sloboda je ako vzduch, nedá sa ničím nahradiť

Bratislava/Ottawa/Toronto 30. septembra (TASR) – Človek, ktorý nestratil slobodu, nevie, čo znamená. Jej hodnota sa nedá vyčísliť, je to hodnota, ktorá sa nedá nahradiť ničím iným, je ako vzduch. Pre TASR to povedal preživší holokaustu Jozef Cipin vo štvrtok (29. 9.) na pôde slovenského veľvyslanectva v Ottawe počas prezentácie Múzea holokaustu v Seredi.


Jozef Cipin sa narodil v roku 1934 v Bánovciach nad Bebravou. Okrem iného bol väzňom v seredskom pracovnom, neskôr koncentračnom tábore. Zo Serede sa dostal do Terezína v čase, keď transporty do Osvienčimu už neodchádzali. Do Kanady sa presťahoval z Belgicka v roku 1983, odvtedy žije v Toronte.

Aj keď začal pracovať ako učiteľ, celý zvyšok života pôsobil ako inžinier. Upozorňuje na to, že v mene tých, čo bojovali za slobodu, by sme si ju mali ešte viac ceniť. "Ochrániť slobodu môže len ten, kto pozná históriu, bez toho sú ľudia stratení. Každý politik, ktorý je prefíkaný, vie ľudí zbaviť slobody. Pomaličky," dodal.

Na podujatí, vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predstavil nedávno otvorené priestory inštitúcie, jeho súčasné aktivity a ambície do budúcnosti. Zúčastnili sa ho zástupcovia diplomatických misií pôsobiacich v Ottawe i viacerí členovia kanadskej židovskej komunity.

"Som veľmi rád, že sme mohli predstaviť Sereď na pôde slovenského veľvyslanectva v Ottawe. Súčasťou prezentácie je aj fotografická výstava, ktorá zachytáva budovanie múzea od roka 2009 až do jeho slávnostného otvorenia. Taktiež sme odprezentovali smutnú a tragickú históriu miesta a súčasné aktivity múzea, ktoré sú zamerané hlavne na vzdelávanie," uviedol vedúci múzea.

"Slovenská republika a Kanada sú veľmi blízke krajiny, okrem zahraničnopoliticky blízkych názorov a postojov na mnohé otázky, nás spája aj veľmi silná slovenská komunita, ktorá žije tu v Kanade. V Kanade našlo svoj nový domov veľmi veľa Slovákov, medzi nimi aj ľudia, ktorí prežili holokaust a ich potomkovia. A tým, že Slovensko je v týchto otázkach vzdelávania o holokauste veľmi aktívne, tak bolo pre nás absolútne prirodzené, po tom, ako sa otvorilo Múzeum holokaustu v Seredi, aby sme sa pokúsili predstaviť múzeum aj tu v Kanade," povedal pre TASR slovenský veľvyslanec v Ottawe Andrej Droba.

"Myslím si, že absolútne všetci sa stotožňujú, že vzdelávanie o holokauste, čo znamenalo toto obrovské zlo, je nesmierne dôležité. A tým, ako budeme mať menej priamych pozostalých o holokauste, ktorí môžu rozprávať o hororoch vlastných skúseností, tak je dôležité, aby práve inštitúcie, ako múzeá holokaustu pokračovali vo vzdelávaní," dodal veľvyslanec.

Okrem Jozefa Cipina sa na krátku dobu ocitla v Seredi taktiež Nadia Rossová, ktorá sa narodila v roku 1938 a od roku 1968 je Kanada jej druhým domovom. "Že som to ako dieťa prežila, skutočne môžem ďakovať len mojej matke, lebo každé dieťa, ktoré má vedľa seba svoju matku vie, že ho chce ochrániť a myslíme si, že nás môže ochrániť, či to bola v tých dobách pravda, to už je druhá vec, ale to dieťa si to myslí, a preto sa cíti bezpečne," vysvetlila pre TASR. "Strach, ktorý vládol od môjho začiatku, čo si pamätám, ma nikdy neopustil a to má vplyv na celý môj život," priznáva sa.

Podľa jej slov sa zlo musí zachytiť už v zárodku. Ľudia nesmú iba stáť a nečinne sa prizerať tomu, ako sa ubližuje druhým. "Všetci, ktorí sú svedkami, majú zasiahnuť, nemajú stáť a nič nepovedať, lebo tak sa to stalo nám," uviedla preživšia, ktorá sa 23 rokov nemohla vrátiť na Slovensko.

Dnes sa už snaží vrátiť na Slovensko minimálne raz za rok. "Slovensko je stále moja vlasť, stále sú tam hroby mojich predkov, môj starý otec, jeho rodina žila v Bratislave 400 rokov, nás to tam ťahá, čím je človek starší, tým viac," dodala.

Vedúci múzea Korčok hovorí, že v rámci vzdelávacieho programu inštitúcia pozýva preživších do múzea, aby priamo študentom vyrozprávali svoj životný príbeh. "Mesačne sú to minimálne dvaja preživší a v tejto našej práci by sme chceli pokračovať ďalej až dovtedy, kým to bude možné. Najbližšie bude 26. októbra v našom múzeu pani Alžbeta Schicková, ktorá je poslednou žijúcou preživšou v Bánovciach nad Bebravou," informoval Korčok.






Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR