J. BAJÁNKOVÁ: Súdna rada potrebuje definíciu vlastnej identity

Bratislava 11. mája (TASR) – Súdna rada SR by si po 15 rokoch jej existencie zaslúžila vlastnú definíciu v slovenskom právnom poriadku. Na úvod medzinárodnej konferencie venovanej okrúhlemu výročiu vzniku nezávislého orgánu súdnej moci to dnes v Primaciálnom paláci v Bratislave uviedla predsedníčka Rady Jana Bajánková.


Napriek viacerým novelám Ústavy SR podľa Bajánkovej stále absentuje v právnom poriadku to najpodstatnejšie pre činnosť a rozhodovanie Súdnej rady, a síce jej definícia ako takej, definícia jej postavenia v ústavnom poriadku, povahy a účelu.

„Pri príležitosti 15 rokov jej činnosti si dovolím uviesť, že toto je ten „občiansky preukaz, ktorý si Súdna rada nielen zaslúži, ale ktorého vystavenie prostredníctvom ústavnej definície je v demokratickom a právnom štáte žiaduce,“ povedala s tým, že Súdna rada potrebuje ústavnú definíciu vlastnej identity a je úlohou ústavodarnej moci vytvoriť inštitucionálnu štruktúru, v ktorej bude verejná moc vykonávaná.

Doterajšie pôsobenie Súdnej rady i jej budúcnosť rozoberajú účastníci konferencie na sklonku jej tretieho funkčného obdobia. Prítomní sú čelní predstavitelia slovenskej justície, predsedovia súdnych rád niektorých európskych štátov ale i predstavitelia medzinárodných organizácií a medzinárodných tribunálov a mnohí ďalší hostia.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) skonštatovala, že za 15 rokov existencie si Súdna rada zažila aj čierne obdobie, kedy sa súboj o vplyv a zakonzervovanie justície odohrával priamo cez ňu. „Ak to vnímam v čase, dnes je už v období, kedy má predpoklady, aby v konštruktívnej atmosfére dokázala napĺňať svoje poslanie,“ uviedla.

V reakcii na slová Bajánkovej Žitňanská povedala, že pozícia Súdnej rady sa postupne cez jej pôsobnosť číri. Pripomenula, že Ústavný súd v minulosti definíciu ponúkol, keď Súdnu radu pomenoval, ako orgán súdnej legitimity. „Priznám sa, že ja to tak fundamentálne nevidím, dôležité sú kompetencie,“ odpovedala na otázku, či by sa mala definícia Súdnej rady dostať do Ústavy.

Bajánková skonštatovala, že súdna moc na Slovensku prechádza vývojom, ktorý nie je jednoduchý, čoho obrazom je aj jej nízka dôveryhodnosť v očiach verejnosti. Za to je však podľa šéfky Rady zodpovedná zákonodarná a výkonná moc. „Negatívny vplyv na dôveryhodnosť má nepodložená či zavádzajúca kritika predstaviteľov politického života, ktorí váhou svojho hlasu výraznou mierou ovplyvňujú verejnú mienku,“ uviedla Bajánková, ktorá však pripustila, že svoj podiel zodpovednosti nesie aj súdna moc, ktorej niektorí predstavitelia svojím správaním a mediálnymi výstupmi nevzbudzujú zdanie nezávislosti.

Podľa predsedníčky Ústavného súdu SR Ivetty Macejkovej sa Súdna rada pri plnení svojich úloh osvedčila. „Preukázala svoje nespochybniteľné a nezastupiteľné miesto v ústavnom poriadku Slovenskej republiky,“ povedala. „Ak aj v roku 2001 možno niekto pochyboval o opodstatnenosti zriadenia Súdnej rady, tak dnes už nie je otázkou to, či ju mať alebo nemať, ale to, ako zabezpečiť, aby fungovala čo najlepšie,“ doplnila Macejková.

V štvrtom funkčnom období bude Súdna rada vybavená novými kompetenciami. Prinesie ich balík zmien v sudcovských zákonoch, ktorý v stredu (10. 5.) definitívne schválila Národná rada SR. „Súdna rada bude mať svoju významnú rolu pri hromadných výberových konaniach na sudcov, Súdna rada bude dohliadať nad plynulosťou disciplinárnych konaní, a to sú dôležité role, ktorými môže významne prispieť k tomu, aby sa dôvera v justíciu trošku zase posunula o kúsok vyššie,“ predstavila nové právomoci ministerka Žitňanská, ktorá kľúčovú roku Súdnej rady vidí aj v otázke vynucovania a uvádzania do života etických pravidiel.

Súdna rada vznikla v roku 2001 na základe takzvanej veľkej novely Ústavy SR. Od jej vzniku až po súčasnosť zastávalo funkciu jej člena 55 osôb. Podľa definície Ústavného súdu SR predstavuje osobitný nezávislý ústavný orgán súdnej moci, garantujúci predovšetkým nezávislé postavenie súdnej moci a sudcovskú legitimitu, zodpovedajúci za chod súdnictva, správu súdnej moci a súdnictva, ako aj transparentnosť súdnictva, a tak by mal byť plnohodnotným partnerom moci zákonodarnej a výkonnej. V štyroch doterajších voľbách si sudcovia zvolili spolu 22 členov, 15 členov bolo vymenovaných vládou SR, 12 členov prezidentom SR a 11 členov bolo volených Národnou radou SR.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR