Izraelská politička Golda Meirová sa narodila pred 120 rokmi

Jeruzalem/Bratislava 3. mája (TASR) - Izraelská politička Golda Meirová sa narodila 3. mája pred 120 rokmi. Bola jednou z najvýznamnejších osobností Blízkeho východu druhej polovice 20. storočia.


Historické dokumenty označujú za dátum vzniku štátu Izrael 14. máj 1948 a Golda Meirová bola jednou z jeho spoluzakladateľov. V období od 17. marca 1969 do 3. júna 1974 bola v poradí šiestou premiérkou štátu Izrael a prvou ženou na tomto poste ako kandidátka za stranu Alignment (Strana práce).

Golda Meirová, Myersonová, rodená Golda Mabovičová, sa narodila 3. mája 1898 v židovskej štvrti Kyjeva na dnešnej Ukrajine.

Hebrejské meno Meirová prijala v roku 1956 na výzvu vtedajšieho izraelského premiéra.

Jej päť súrodencov zomrelo ešte počas jej detstva, zostali jej len dve sestry. Rodina často hladovala a mrzla, a tak chudoba donútila v roku 1903 jej otca, tesára, emigrovať do USA, kam ho v roku 1906 nasledoval aj zvyšok jeho rodiny, aby sa usadili v Milwaukee v americkom štáte Wisconsin. Keď mala Golda Mabovičová 14 rokov, jej matka bola presvedčená, že sa môže vydať, ona s tým nesúhlasila a utiekla z domu. Žila v americkom Denveri u staršej sestry, kde chodila do školy a popri tom pracovala. Tu sa stretla so svojím budúcim manželom Morrisom Myersonom, za ktorého sa 24. decembra 1917 vydala pod podmienkou, že s ňou odíde do Palestíny. Do Palestíny sa spoločne s manželom a sestrou presťahovali v roku 1921. Od roku 1924 s manželom krátko žili v Tel Avive a nakoniec sa usadili v Jeruzaleme, kde sa im narodili dve deti, syn Menachem a dcéra Sára. Jej manžel v roku 1951 zomrel. V Jeruzaleme Golda Myersonová pracovala ako učiteľka, v roku 1928 bola zvolená za tajomníčku Rady pracujúcich žien a na dva roky (1932-1934) ako jej vyslankyňa odišla do Spojených štátov amerických.

Po návrate do Izraela sa stala členkou výkonného výboru odborového hnutia Histadrut. Medzi rokmi 1932 a 1934 pracovala ako jeho zástupkyňa v USA. V roku 1940 začala Histadrut zastupovať na medzinárodných konferenciách, podnikla niekoľko ciest do Spojeného kráľovstva a USA, kde získala politickú i finančnú podporu pre vznik samostatného štátu Izrael. V roku 1946 sa stala riaditeľkou politického oddelenia Jewish Agency (Židovskej agentúry) vďaka čomu získala súhlas na presťahovanie mnohých židovských rodín umiestnených v britských internačných táboroch na Cypre späť do Palestíny.

Bola spoluzakladateľkou štátu Izrael a 14. mája 1948 bola jednou zo signatárov izraelskej deklarácie nezávislosti. Od 10. septembra 1948 sa stala historicky prvým izraelským vyslancom v Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR). V roku 1949 bola zvolená za Stranu práce za poslankyňu Knesetu (izraelského parlamentu). Neskôr pôsobila vo funkcii ministerky práce (1956) a od júna 1956 bola ministerkou zahraničných vecí. Ministerský post si udržala do januára 1966. V období rokov 1966-1968 bola generálnou tajomníčkou strany Mapai, ktorá sa v roku 1966 stala súčasťou Strany práce.

Po úmrtí izraelského premiéra Leviho Eškola ju strana vyzvala, aby sa ujala funkcie ministerskej predsedníčky. Golda Meirová sa ňou stala po voľbách a tento post zastávala v období od 17. marca 1969 do 3. júna 1974 ako v poradí šiesta premiérka štátu Izrael. Po jej demisii sa stal premiérom Izraela Jicchak Rabin. O štyri dni neskôr rezignovala aj na svoj poslanecký mandát a odišla z politiky.

V roku 1975 jej udelili izraelské štátne vyznamenanie za jej mimoriadny prínos spoločnosti a štátu Izrael.

Politička Golda Meirová zomrela 8. decembra 1978 v Jeruzaleme v štáte Izrael vo veku 80 rokov po 15 ročnom zápase s rakovinou.

Príbeh Goldy Meirovej bol témou mnohých stvárnení v divadle i vo filme.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR