Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

14. októbra 2009

Izrael neprávom väzní 335 Palestínčanov



Izrael v súčasnosti zadržiava bez súdu 335 Palestínčanov vrátane troch žien a jednej maloletej osoby. V stredu o tom informovali tamojšie mimovládne organizácie HaMoked a B'Celem, podľa ktorých ...



Zdieľať
JERUZALEM 14. októbra (WEBNOVINY) - Izrael v súčasnosti zadržiava bez súdu 335 Palestínčanov vrátane troch žien a jednej maloletej osoby. V stredu o tom informovali tamojšie mimovládne organizácie HaMoked a B'Celem, podľa ktorých židovský štát neprimeraným využívaním takzvanej administratívnej väzby porušuje medzinárodné právo. Ako uviedli, jedného z väzňov zadržiavajú bez súdu vyše štyri a pol roka, ďalších 28 zatiaľ strávilo v cele dva až štyri roky.


Postup izraelských orgánov v týchto prípadoch vyvoláva "dojem spravodlivého súdneho procesu, ale v skutočnosti zadržiavaným odopiera akúkoľvek možnosť primerane sa brániť obvineniam", upozorňujú organizácie pre ľudské práva. Sudcovia podľa nich väčšinou prijímajú iba dôkazy predložené izraelskými bezpečnostnými úradmi v neprítomnosti obvineného alebo jeho právneho zástupcu. "Následkom toho zadržaní nemôžu poprieť obvinenia alebo ponúknuť alternatívne dôkazy." HaMoked a B'Celem tvrdia, že v období od augusta 2008 do júla 2009 vojenskí sudcovia schválili 95 percent predložených príkazov na zadržanie. Organizácie vyzývajú izraelskú vládu, aby väznené osoby "prepustila alebo ich stíhala podľa štandardov medzinárodného práva".

Prostriedok administratívnej väzby má pôvod ešte v zákone z roku 1945, keď bolo územie dnešného Izraela pod britskou správou. Izrael často jeho uplatňovanie zdôvodňuje obavami, že súd by mohol odhaliť citlivé informácie. Príkazy na zadržanie je možné vydať na obdobie do šiestich mesiacov a následne ich platnosť neobmedzene predlžovať.

SITA/AFP

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Brazília odovzdala Francúzom dokumenty o nehode airbusu
<< predchádzajúci článok
Zbližovanie Minska a EÚ brzdí aj otázka trestu smrti