|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
29. októbra 2011
Iveta Radičová končí v SDKÚ-DS
Odporúčame: Iveta Radičová potvrdila, že vo voľbách kandidovať nebude Iveta Radičová dala SDKÚ frčku do nosa OBRAZOM: Vzostup a pád vlády Ivety Radičovej Vláda Ivety Radičovej ...
Zdieľať
Odporúčame:
Iveta Radičová potvrdila, že vo voľbách kandidovať nebude
Iveta Radičová dala SDKÚ frčku do nosa
OBRAZOM: Vzostup a pád vlády Ivety Radičovej
Vláda Ivety Radičovej padla, euroval neprešiel
OBRAZOM: Takto padla vláda Ivety RadičovejZVOLEN 29. októbra (WEBNOVINY) – Premiérka Iveta Radičová skončila svoje pôsobenie v strane SDKÚ-DS.
„Na vašej ďalšej ceste vás už ako členka vášho tímu sprevádzať nebudem,“ vyhlásila. Radičová si myslí, že nemá právo uchádzať sa o dôveru občanov v nadchádzajúcich parlamentných voľbách.
Radičová ďalej uviedla, že chápe svoju plnú zodpovednosť za neúspech v rokovaní s koaličným partnerom SaS.
Európu aj Slovensko podľa nej čakajú neľahké roky, pretože kríza sa nekončí, ale jej dopady sa ešte len začnú prejavovať v plnom rozsahu. Svojim straníckym kolegom poďakovala za podporu a zaželala im veľa úspechov v ďalšom pôsobení.
Rozhodnutie Radičovej, ktorá viedla modrých do parlamentných volieb v roku 2010, bude zrejme znamenať, že Mikuláš Dzurinda ako predseda strany nebude mať protikandidáta na pozíciu lídra v marcových voľbách. Podľa stanov SDKÚ-DS predseda je automaticky kandidátom na pozíciu lídra.
Ak má o tento post záujem aj niekto iný, konajú sa stranícke primárne voľby. Ak nie, lídrom je šéf SDKÚ-DS. Líder vedie stranu do volieb z prvého miesta kandidačnej listy. Po voľbách rokuje o možnom zostavení vlády.
Obrazom: Vzostup a pád vlády Ivety Radičovej
V primárkach porazila Mikloša
Radičová sa v roku 2010 stala lídrom SDKÚ-DS ako podpredsedníčka strany. V primárnych voľbách porazila Ivana Mikloša.
Primárky sa konali po tom, čo Mikuláš Dzurinda sa po neustálych útokoch predsedu Smeru-SD Roberta Fica vzdal funkcie lídra a do parlamentu ani nekandidoval.
„Politický omyl“, ako Radičovú nazval Robert Fico, ponúkol podľa premiérky niečo atypické pre slovenskú politickú scénu.
"Presadzuje sa to ťažko. Pätnásť mesiacov ma Fico provokoval, aby som naskočila na jeho štýl. Nie vždy bolo ľahké si zahryznúť do jazyka, ale som presvedčená, že politika má vyzerať inak, že sa toho jedného dňa dožijeme, že hodnoty do politiky patria, že vytrhávanie viet z kontextu je účinné, ale len krátkodobo," vyhlásila.
Kritizovala KDH
Premiérka Iveta Radičová v sobotu na rokovaní ústrednej rady strany vo Zvolene kritizovala piatkové otváranie rýchlostnej cesty R1, kde pásku strihali politici za KDH spoločne s predstaviteľmi Smeru-SD. Minister dopravy Ján Figeľ a predseda parlamentu Pavol Hrušovský si na podujatí podávali ruky s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom a bývalým ministrom dopravy za Smer-SD Ľubomírom Vážnym.
„Tak som sa pozerala na to prestrihávania pásky, chvíľu som tomu ani neverila. Kládla som si otázku: to je čo za cesta politických odpustkov? To vedie akým smerom? Smerom,“ povedala Radičová.
Politické odpustky, ktoré povyšujú nemorálne rozhodnutie na normálne, sú podľa nej neprípustné.
Za svoje slová si vyslúžila od svojich straníckych kolegov potlesk. SDKÚ-DS sa netají tým, že PPP projekt výstavby cesty R1, ktorý rozbehla bývalá vláda, považuje za predražený.
Najdôležitejšie momenty politického života Ivety Radičovej
* 17. októbra 2005 - nestraníčka Iveta Radičová, známa sociologička, sa stala ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny v druhej vláde Mikuláša Dzurindu po odchode Ľudovíta Kaníka z tohto postu. Ako ministerka novelizovala niektoré reformné zákony Kaníka, ktoré vyvolali odpor veľkej časti obyvateľstva.
* 17. júna 2006 - na kandidačnej listine SDKÚ-DS v parlamentných voľbách bola Iveta Radičová trojkou, najvyššie postavenou nestraníčkou. Získala najviac preferenčných hlasov, približne o šesťtisíc viac ako Ivan Mikloš a o takmer 40-tisíc viac ako vtedajší premiér a predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. Prekrúžkovala sa tak na prvé miesto. V NR SR bola podpredsedníčkou Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie.
* 7. novembra 2006 - Iveta Radičová vstúpila do SDKÚ-DS.
* 17. novembra 2006 - Iveta Radičová sa stala podpredsedníčkou SDKÚ-DS. Delegáti kongresu SDKÚ v Bratislave potvrdili na čele strany Mikuláša Dzurindu a staronovými podpredsedami sa stali Pavol Kubovič, Juraj Liška, Ivan Mikloš, Eduard Kukan a Milan Hort.
* marec 2009 - Iveta Radičová vstúpila do boja o prezidentské kreslo. Nominovala ju SDKÚ-DS s podporou KDH, SMK a mimoparlamentnej OKS. Snažila sa prezentovať ako občianska kandidátka, vyzbierala preto aj potrebné podpisy. Strany, ktoré ju nominovali, sa na jej kampani priamo nezúčastnili. Problémy malo najmä KDH pre nesúhlas s Radičovej názorom na právo ženy na interrupciu. Voličov oslovovala skôr cez umelcov a iné verejne známe osobnosti. V prezidentských voľbách neuspela, no získala takmer milión voličských hlasov.
* 23. apríla 2009 - Iveta Radičová sa vzdala poslaneckého mandátu po tom, čo v NR SR hlasovala za svoju kolegyňu Tatianu Rosovú. Odmietla vtedy, že urobila podvod, podľa nej to bola chyba, ľudské zlyhanie. Rosová uvádzala hlasovanie o školskej novele pri rečníckom pulte a nestíhala sa vrátiť po zabudnutú hlasovaciu kartičku do poslaneckej lavice, kde sedela vedľa Radičovej. Radičová priznala, že spanikárila a zahlasovala za ňu.
* február 2010 - Iveta Radičová sa stala volebnou líderkou SDKÚ-DS pre júnové parlamentné voľby. Stalo sa tak po škandále o podozrivom financovaní SDKÚ-DS, ktorý začiatkom roka zverejnil premiér Robert Fico. Predseda strany Mikuláš Dzurinda sa po zverejnení informácií a viacnásobných atakoch lídra Smeru 1. februára 2010 vzdal účasti na volebnej kandidátke a líderstva vo voľbách. Nový líder vzišiel z primárnych volieb, členovia SDKÚ-DS dali prednosť Radičovej pred Ivanom Miklošom.
* 12. júna 2010 - víťazom parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD, no lídri opozičných strán, ktoré sa dostali do NR SR, s ňou odmietli rokovania o zostavení vlády.
* 15. júna 2010 - Iveta Radičová sa stala oficiálnou kandidátkou SDKÚ-DS na post premiéra. Rozhodlo o tom prezídium strany na návrh jej predsedu Mikuláša Dzurindu. Predstavitelia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Mosta-Híd podpísali deklaráciu o povolebnej politickej spolupráci, ktorej cieľom je zostavenie novej vlády. Lídrom koalície sa stala Iveta Radičová.
* 8. júla 2010 - prezident Ivan Gašparovič odovzdal menovací dekrét volebnej líderke SDKÚ-DS Ivete Radičovej, ktorá sa stala predsedníčkou novej slovenskej vlády.
* 11. októbra 2011 - vláda Ivety Radičovej po niekoľkohodinovom rokovaní v NR SR padla, pri hlasovaní o zvýšení záruk v eurovale nezískala dôveru poslancov parlamentu. Za euroval a zároveň za dôveru vláde hlasovalo 55 zo 124 prítomných poslancov, potrebných bolo 76 hlasov. Premiérka nepresvedčila poslancov ani prosbami bezprostredne pred hlasovaním.
* 25. októbra 2011 - Iveta Radičová oficiálne oznámila, že nebude kandidovať v predčasných parlamentných voľbách v marci 2012. Zostáva podpredsedníčkou SDKÚ-DS do straníckeho kongresu, ktorý sa musí konať do šiestich mesiacov od parlamentných volieb.
Iveta Radičová potvrdila, že vo voľbách kandidovať nebude
Iveta Radičová dala SDKÚ frčku do nosa
OBRAZOM: Vzostup a pád vlády Ivety Radičovej
Vláda Ivety Radičovej padla, euroval neprešiel
OBRAZOM: Takto padla vláda Ivety RadičovejZVOLEN 29. októbra (WEBNOVINY) – Premiérka Iveta Radičová skončila svoje pôsobenie v strane SDKÚ-DS.
„Na vašej ďalšej ceste vás už ako členka vášho tímu sprevádzať nebudem,“ vyhlásila. Radičová si myslí, že nemá právo uchádzať sa o dôveru občanov v nadchádzajúcich parlamentných voľbách.
Radičová ďalej uviedla, že chápe svoju plnú zodpovednosť za neúspech v rokovaní s koaličným partnerom SaS.
Európu aj Slovensko podľa nej čakajú neľahké roky, pretože kríza sa nekončí, ale jej dopady sa ešte len začnú prejavovať v plnom rozsahu. Svojim straníckym kolegom poďakovala za podporu a zaželala im veľa úspechov v ďalšom pôsobení.
Rozhodnutie Radičovej, ktorá viedla modrých do parlamentných volieb v roku 2010, bude zrejme znamenať, že Mikuláš Dzurinda ako predseda strany nebude mať protikandidáta na pozíciu lídra v marcových voľbách. Podľa stanov SDKÚ-DS predseda je automaticky kandidátom na pozíciu lídra.
Ak má o tento post záujem aj niekto iný, konajú sa stranícke primárne voľby. Ak nie, lídrom je šéf SDKÚ-DS. Líder vedie stranu do volieb z prvého miesta kandidačnej listy. Po voľbách rokuje o možnom zostavení vlády.
Obrazom: Vzostup a pád vlády Ivety Radičovej
V primárkach porazila Mikloša
Radičová sa v roku 2010 stala lídrom SDKÚ-DS ako podpredsedníčka strany. V primárnych voľbách porazila Ivana Mikloša.
Primárky sa konali po tom, čo Mikuláš Dzurinda sa po neustálych útokoch predsedu Smeru-SD Roberta Fica vzdal funkcie lídra a do parlamentu ani nekandidoval.
„Politický omyl“, ako Radičovú nazval Robert Fico, ponúkol podľa premiérky niečo atypické pre slovenskú politickú scénu.
"Presadzuje sa to ťažko. Pätnásť mesiacov ma Fico provokoval, aby som naskočila na jeho štýl. Nie vždy bolo ľahké si zahryznúť do jazyka, ale som presvedčená, že politika má vyzerať inak, že sa toho jedného dňa dožijeme, že hodnoty do politiky patria, že vytrhávanie viet z kontextu je účinné, ale len krátkodobo," vyhlásila.
Kritizovala KDH
Premiérka Iveta Radičová v sobotu na rokovaní ústrednej rady strany vo Zvolene kritizovala piatkové otváranie rýchlostnej cesty R1, kde pásku strihali politici za KDH spoločne s predstaviteľmi Smeru-SD. Minister dopravy Ján Figeľ a predseda parlamentu Pavol Hrušovský si na podujatí podávali ruky s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom a bývalým ministrom dopravy za Smer-SD Ľubomírom Vážnym.
„Tak som sa pozerala na to prestrihávania pásky, chvíľu som tomu ani neverila. Kládla som si otázku: to je čo za cesta politických odpustkov? To vedie akým smerom? Smerom,“ povedala Radičová.
Politické odpustky, ktoré povyšujú nemorálne rozhodnutie na normálne, sú podľa nej neprípustné.
Za svoje slová si vyslúžila od svojich straníckych kolegov potlesk. SDKÚ-DS sa netají tým, že PPP projekt výstavby cesty R1, ktorý rozbehla bývalá vláda, považuje za predražený.
Najdôležitejšie momenty politického života Ivety Radičovej
* 17. októbra 2005 - nestraníčka Iveta Radičová, známa sociologička, sa stala ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny v druhej vláde Mikuláša Dzurindu po odchode Ľudovíta Kaníka z tohto postu. Ako ministerka novelizovala niektoré reformné zákony Kaníka, ktoré vyvolali odpor veľkej časti obyvateľstva.
* 17. júna 2006 - na kandidačnej listine SDKÚ-DS v parlamentných voľbách bola Iveta Radičová trojkou, najvyššie postavenou nestraníčkou. Získala najviac preferenčných hlasov, približne o šesťtisíc viac ako Ivan Mikloš a o takmer 40-tisíc viac ako vtedajší premiér a predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. Prekrúžkovala sa tak na prvé miesto. V NR SR bola podpredsedníčkou Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie.
* 7. novembra 2006 - Iveta Radičová vstúpila do SDKÚ-DS.
* 17. novembra 2006 - Iveta Radičová sa stala podpredsedníčkou SDKÚ-DS. Delegáti kongresu SDKÚ v Bratislave potvrdili na čele strany Mikuláša Dzurindu a staronovými podpredsedami sa stali Pavol Kubovič, Juraj Liška, Ivan Mikloš, Eduard Kukan a Milan Hort.
* marec 2009 - Iveta Radičová vstúpila do boja o prezidentské kreslo. Nominovala ju SDKÚ-DS s podporou KDH, SMK a mimoparlamentnej OKS. Snažila sa prezentovať ako občianska kandidátka, vyzbierala preto aj potrebné podpisy. Strany, ktoré ju nominovali, sa na jej kampani priamo nezúčastnili. Problémy malo najmä KDH pre nesúhlas s Radičovej názorom na právo ženy na interrupciu. Voličov oslovovala skôr cez umelcov a iné verejne známe osobnosti. V prezidentských voľbách neuspela, no získala takmer milión voličských hlasov.
* 23. apríla 2009 - Iveta Radičová sa vzdala poslaneckého mandátu po tom, čo v NR SR hlasovala za svoju kolegyňu Tatianu Rosovú. Odmietla vtedy, že urobila podvod, podľa nej to bola chyba, ľudské zlyhanie. Rosová uvádzala hlasovanie o školskej novele pri rečníckom pulte a nestíhala sa vrátiť po zabudnutú hlasovaciu kartičku do poslaneckej lavice, kde sedela vedľa Radičovej. Radičová priznala, že spanikárila a zahlasovala za ňu.
* február 2010 - Iveta Radičová sa stala volebnou líderkou SDKÚ-DS pre júnové parlamentné voľby. Stalo sa tak po škandále o podozrivom financovaní SDKÚ-DS, ktorý začiatkom roka zverejnil premiér Robert Fico. Predseda strany Mikuláš Dzurinda sa po zverejnení informácií a viacnásobných atakoch lídra Smeru 1. februára 2010 vzdal účasti na volebnej kandidátke a líderstva vo voľbách. Nový líder vzišiel z primárnych volieb, členovia SDKÚ-DS dali prednosť Radičovej pred Ivanom Miklošom.
* 12. júna 2010 - víťazom parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD, no lídri opozičných strán, ktoré sa dostali do NR SR, s ňou odmietli rokovania o zostavení vlády.
* 15. júna 2010 - Iveta Radičová sa stala oficiálnou kandidátkou SDKÚ-DS na post premiéra. Rozhodlo o tom prezídium strany na návrh jej predsedu Mikuláša Dzurindu. Predstavitelia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Mosta-Híd podpísali deklaráciu o povolebnej politickej spolupráci, ktorej cieľom je zostavenie novej vlády. Lídrom koalície sa stala Iveta Radičová.
* 8. júla 2010 - prezident Ivan Gašparovič odovzdal menovací dekrét volebnej líderke SDKÚ-DS Ivete Radičovej, ktorá sa stala predsedníčkou novej slovenskej vlády.
* 11. októbra 2011 - vláda Ivety Radičovej po niekoľkohodinovom rokovaní v NR SR padla, pri hlasovaní o zvýšení záruk v eurovale nezískala dôveru poslancov parlamentu. Za euroval a zároveň za dôveru vláde hlasovalo 55 zo 124 prítomných poslancov, potrebných bolo 76 hlasov. Premiérka nepresvedčila poslancov ani prosbami bezprostredne pred hlasovaním.
* 25. októbra 2011 - Iveta Radičová oficiálne oznámila, že nebude kandidovať v predčasných parlamentných voľbách v marci 2012. Zostáva podpredsedníčkou SDKÚ-DS do straníckeho kongresu, ktorý sa musí konať do šiestich mesiacov od parlamentných volieb.