|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
26. februára 2012
Istanbul si pripomenul vojnu o Náhorný Karabach
Tagy: Náhorný Karabach
Približne 20-tisíc ľudí zhromaždených v tureckej metropole Istanbul v nedeľu nadviazalo na 50-tisícové podujatie v azerbajdžanskom Baku, aby si pripomenuli 20. výročie jedného z najkrvavejších ...
Zdieľať
ISTANBUL 26. februára (WEBNOVINY) - Približne 20-tisíc ľudí zhromaždených v tureckej metropole Istanbul v nedeľu nadviazalo na 50-tisícové podujatie v azerbajdžanskom Baku, aby si pripomenuli 20. výročie jedného z najkrvavejších incidentov vojny o Náhorný Karabach.
Demonštranti niesli v rukách turecké a azerbajdžanské štátne zástavy a skandovali heslá Zastavte arménsku agresiu či Karabach patrí Turkom.
Prítomní tak chceli vyjadriť podporu svojmu východnému susedovi a zároveň odpor k Arménsku, s ktorým má Ankara veľmi napäté vzťahy. Dôvodom je najmä arménska snaha o medzinárodné uznanie masakry etnických Arménov vojskami Osmanskej ríše spred takmer sto rokov.
Podľa azerbajdžanskej vlády arménska armáda vo februári 1992 v dedine Chojali pozabíjala viac ako 600 civilistov, Baku to považuje za genocídu a žiada medzinárodné uznanie takzvanej Chojaliskej genocídy, ktorú Azerbajdžanci kladú na jednu úroveň s masakrami v Rwande (z roku 1994) a srbskej Srebrenici (1995). Arméni to rázne odmietajú.
Obrazom: Istanbul si pripomenul vojnu o Náhorný Karabach
Sporné územie Náhorného Karabachu je dlhodobým zdrojom napätia na Kaukaze. V čase Sovietskeho zväzu získalo štatút autonómneho územia v rámci Azerbajdžanu. Začiatkom 90. rokov, keď sa zväz rozpadával, arménskom podporovaná karabašská vláda na základe referenda vyhlásila nezávislosť od vlády v Baku.
Nasledoval ozbrojený konflikt medzi Arménmi a Azerbajdžanom, ktorý si vyžiadal 30-tisíc obetí. Od vyhlásenia prímeria dosiahnutého v roku 1994 sa však komplikovaná situácia na území so 140-tisíc obyvateľmi susediacim s Iránom nevyriešila. Podpis mierovej zmluvy je v nedohľadne, keďže Azerbajdžan sa nároku na Karabach odmieta vzdať.
Demonštranti niesli v rukách turecké a azerbajdžanské štátne zástavy a skandovali heslá Zastavte arménsku agresiu či Karabach patrí Turkom.
Prítomní tak chceli vyjadriť podporu svojmu východnému susedovi a zároveň odpor k Arménsku, s ktorým má Ankara veľmi napäté vzťahy. Dôvodom je najmä arménska snaha o medzinárodné uznanie masakry etnických Arménov vojskami Osmanskej ríše spred takmer sto rokov.
Podľa azerbajdžanskej vlády arménska armáda vo februári 1992 v dedine Chojali pozabíjala viac ako 600 civilistov, Baku to považuje za genocídu a žiada medzinárodné uznanie takzvanej Chojaliskej genocídy, ktorú Azerbajdžanci kladú na jednu úroveň s masakrami v Rwande (z roku 1994) a srbskej Srebrenici (1995). Arméni to rázne odmietajú.
Obrazom: Istanbul si pripomenul vojnu o Náhorný Karabach
Sporné územie Náhorného Karabachu je dlhodobým zdrojom napätia na Kaukaze. V čase Sovietskeho zväzu získalo štatút autonómneho územia v rámci Azerbajdžanu. Začiatkom 90. rokov, keď sa zväz rozpadával, arménskom podporovaná karabašská vláda na základe referenda vyhlásila nezávislosť od vlády v Baku.
Nasledoval ozbrojený konflikt medzi Arménmi a Azerbajdžanom, ktorý si vyžiadal 30-tisíc obetí. Od vyhlásenia prímeria dosiahnutého v roku 1994 sa však komplikovaná situácia na území so 140-tisíc obyvateľmi susediacim s Iránom nevyriešila. Podpis mierovej zmluvy je v nedohľadne, keďže Azerbajdžan sa nároku na Karabach odmieta vzdať.
Tagy: Náhorný Karabach