Island či Nový Zéland ponúkli návod, ako vyhrať nad COVID-19. Slovensko robilo rovnaké opatrenia, ale niečo chýbalo

Napriek mnohým zavedeným opatreniam, ktoré sú veľmi podobné tým, ktoré sa zavádzajú vo svete, niektorým štátom sa v boji proti novému koronavírusu darí oveľa lepšie ako nám.

Kári Stefánsson je islandský neurológ, zakladateľ a výkonný riaditeľ biofarmaceutickej spoločnosti deCODE genetics so sídlom v Reykjavíku. Stefánsson je jedným z ľudí, vďaka ktorým eviduje Island do dnešného dňa len niečo cez 5 300 potvrdených prípadov na COVID-19 a 26 úmrtí.

Tento ostrovný štát má síce iba okolo 368-tisíc obyvateľov, ale percentuálne má jednu z najlepších štatistík na svete. Úspech je zjavne dôsledkom vedeckého prístupu v boji proti novému koronavírusu.

Ako to dokázali?

Počas posledných deviatich mesiacov spolupracovali spoločnosť deCODE a islandská vládna agentúra Directorate of Health, ktorá dohliada na zdravotnú starostlivosť v krajine, na tom, aby dokonale zmapovali správanie sa vírusu COVID-19.

Poctivo navzájom zdieľali všetky údaje, laboratórne priestory aj personál. Sledovali zdravotný stav každého človeka, ktorý mal pozitívny test na SARS-CoV-2, skúmali genetický materiál každej odobratej vzorky a urobili skríningové testovanie u viac ako polovice obyvateľstva ostrova.

Cenné informácie

Vďaka tomu získali neoceniteľné údaje. Ukázalo sa, že takmer polovica infikovaných ľudí je bez príznakov, ale aj to, že u detí je riziko nákazy oveľa menej pravdepodobné ako u dospelých.

Zistili tiež, že najbežnejšími príznakmi COVID-19 sú bolesti svalov, hlavy a kašeľ, ale nie horúčka. Treba povedať, že ich úspechy nie sú iba akademické. Island dokázal zabrániť prepuknutiu choroby a zároveň udržať otvorené hranice, pričom od polovice júna vítala turistov zo 45 krajín.

Pacient nula

Prvý prípadom na Islande bol muž, ktorý sa 28. februára vrátil z lyžovačky v severovýchodnom Taliansku. Za týždeň mali v krajine 47 pozitívnych pacientov, zdravotníci začali spracovávať stovky testov denne. Nával spôsoboval značné technické problémy.

Vtedy do procesu vstúpila firma deCODE, ktorá prevzala testovanie verejnosti pod seba. Využili na to fenotypové centrum, ktoré viac ako dve desaťročia používali na štúdium genetiky Islanďanov. Stalo sa testovacím centrom COVID-19.

„Skoro to vyzeralo, že tých 24 rokov pred COVID-19 bolo školením,“ zažartoval Stefánsson v rozhovore pre vedecký magazín Nature. Hlavnou činnosťou centra bolo skríningové testovanie na COVID-19 vrátane rozosielania pozvánok populácii ostrova.

Špeciálny softvér

Obyvatelia, ktorí sa dnes chcú otestovať, tak môžu jednoducho urobiť, keď sa zaregistrujú online pomocou špeciálneho softvéru vytvoreného programátormi deCODE. V testovacom centre ukážu čiarový kód zo svojho telefónu, následne sa automaticky vytlačí štítok pre vzorkou výteru.

Po odobratí sa vzorka odošle do laboratória, ktoré spoločne prevádzkujú univerzitná nemocnica a spoločnosť deCODE a funguje od 6:00 do 22:00. Výsledky sú k dispozícii vždy do 24 hodín, ale často ich stihnú vyhodnotiť aj za 4 či 6 hodín.

„Teraz máme kapacitu asi 5 000 vzoriek za deň,“ vysvetľuje Karl Kristinsson, šéf oddelenia mikrobiológie univerzitnej nemocnice. Zatiaľ otestovali 55 percent krajiny. Ak je test negatívny, človek dostane sms s výsledkom. Ak je test pozitívny, vyvolá to reťazovú reakciu, v nemocnici aj laboratóriu.

Centrálny register

V nemocnici pozitívneho jednotlivca zaregistrujú do centrálnej databázy a zaradia ho do 14-dennej karantény. Lekár či zdravotná sestra takéhoto jedinca následne telefonicky kontaktuje, aby si overila zdravotný stav pacienta a jeho sociálne kontakty.

Všetky údaje sa potom zaznamenajú elektronickej karty pacienta. „Rozhodli sme sa zdokumentovať klinické nálezy štruktúrovaným spôsobom, ktorý by bol užitočný pre výskumné účely,“ hovorí Runolfur Palsson z Islandskej národnej univerzitnej nemocnice.

V laboratóriu sa každá vzorka testuje jednak na množstvo vírusu, ktorý obsahuje, čo sa využíva ako indikátor nákazlivosti a závažnosti ochorenia. Tiež skúmajú RNA vírusu, aby určili kmeň a sledovali jeho pôvod.

Jedinečný výskum

Na jar sa väčšina štúdií ohľadom COVID-19 zamerala na pacientov so stredne ťažkým alebo ťažkým priebehom ochorenia. Testovaním bežnej populácie na Islande však deCODE dokázal sledovať vírus u ľudí s miernymi alebo žiadnymi príznakmi.

Z 9 199 ľudí otestovaných v rámci skríningu malo vtedy 13,3 % pozitívne testy na nový koronavírus. Z tejto infikovanej skupiny až 43 % v čase testovania neuviedlo žiadne príznaky.

„Táto štúdia bola prvou, ktorá poskytla vysoko hodnotné dôkazy o tom, že infekcie COVID-19 sú často asymptomatické,“ vysvetľuje Jade Benjamin-Chungová, epidemiologička z Kalifornskej univerzity v Berkeley.

Taliansky dôkaz

Potvrdenie tejto teórie prinieslo testovanie v malom severotalianskom mestečku menom Vo o niekoľko mesiacov neskôr. Keď tu zomrel 78-ročný muž, ktorý je vnímaný ako prvý taliansky prípad úmrtia na COVID-19, guvernér regiónu toto mesto uzamkol a nariadil testovanie všetkých 3 300 občanov.

Po úvodnom kole testovania sa Andrea Crisanti z univerzity v Padove spýtal miestnej samosprávy, či by jeho tím mohol uskutočniť druhé kolo testovania.„Potom by sme mohli zmerať vplyv opatrení a efektívnosť trasovania kontaktov,“ vysvetlil Crisanti.

Na základe výsledkov dvoch kôl testovania vedci zistili, že „lockdown“ a karanténa znížili prenos o 98 %, a tiež potvrdili, že 43 % infekcií v týchto dvoch testovaniach bolo bez príznakov.

Odtlačok prsta

Tím deCODE analyzoval vírusový genetický materiál každého pozitívneho prípadu a pomocou tohto odtlačku prsta sledoval, odkiaľ každý kmeň vírusu pochádza a ako sa šíri. Zistili, že väčšina prípadov bola dovezená z populárnych lyžiarskych destinácií, zatiaľ čo k neskoršiemu prenosu došlo hlavne na lokálnej a komunálnej úrovni.

Prístup genetického sledovania sa osvedčil aj na Novom Zélande. V marci tamojšia vláda zaviedla prísne celoštátne obmedzenia zamerané na elimináciu vírusu.

„V podstate zostala populácia Nového Zélandu doma na 7 týždňov,“ hovorí Michael Baker, výskumník v oblasti verejného zdravia na University of Otago vo Wellingtone. Nový Zéland má približne päť miliónov obyvateľov, rovnako ako Slovensko.

U protinožcov

Aktuálne má Nový Zéland 2 040 nakazených a eviduje 25 úmrtí. Ako je možné, že napriek veľmi podobným opatreniam má Slovensko také zlé štatistiky? Mohol byť to byť fakt, že Nový Zéland je ostrovný štát, rovnako ako Island?

Autori štúdie, ktorá okrem týchto dvoch krajín porovnávala aj štatistiky Grécka či Singapuru, prišli k iným záverom. Nakoľko štyri krajiny, o ktorých hovoria, majú odlišné „demografické, epidemiologické a sociálno-ekonomické profily“, musí ísť o iný spoločný menovateľ.

Čím to je? „Včasné, proaktívne a prísne intervencie spolu s využitím predchádzajúcich skúseností s prenosnými chorobami a vývojom testovacích stratégií sú kľúčovými poznatkami,“ dodávajú autori.

Okamžité opatrenia Slovensku v prvej vlne pandémie pomohli spomaliť nepriaznivý vývoj, rovnako ako celoplošné testovanie počas druhej vlny. Avšak, prvé skúsenosti sme získali až teraz.