Iránsky zákaz ropy má udrieť Európu priamo do tváre

BRATISLAVA 30. januára (WEBNOVINY) - Iránsky parlament v nedeľu neschválil návrh, ktorý by znamenal bezprostredné zastavenie exportu ropy do Európskej únie, nový návrh zákona má však byť vypracovaný ešte tento týždeň. Ako v tejto súvislosti uviedol člen iránskeho parlamentného výboru pre energetiku Ali Adjání-Rad, ktorého cituje CNN, návrh musí byť taký, aby „udrel Európsku úniu priamo do tváre.“


Iránsky zákaz exportu, ktorý je reakciou na embargo Európskej únie na dovoz iránskej ropy, by zrejme zasiahol členské štáty hľadajúce náhradné zdroje a dotkol by sa ekonomicky oslabených štátov v južnej Európe.

Európska únia schválila zákaz importu ropy z Iránu v pondelok minulý týždeň, jeho implementáciu však odložila do 1. júla. Posunutý termín schválila s ohľadom na Grécko, Španielsko a Taliansko, aby mali dostatočný časový priestor nájsť si alternatívnych dodávateľov spomedzi ropných producentov ako Saudská Arábia, Rusko a Irak.

Ako po nedeľnom hlasovaní uviedol iránsky minister pre ropný priemysel Rostam Ghasímí, dodávky ropy do „niektorých krajín Irán zastaví čoskoro, pretože má dostatočný trh pre ropný export aj po vyškrtnutí predaja do Európy a nebude mať v tejto súvislosti žiadny problém.“

Podľa hovorcu iránskeho parlamentného výboru pre energetiku Ímada Hossejního, ktorého cituje CNN, sa uskutočnia konzultácie so zástupcami vlády, aby „sme vedeli, kde stojíme a v akom stave sú zmluvy.“ Podľa jeho slov by návrh zákona mal byť vypracovaný ešte tento týždeň, potom bude parlament o ňom hlasovať, ďalšie podrobnosti ale neuviedol.

EÚ nakúpila minulý rok denne v priemere 600-tisíc barelov iránskej ropy, čo predstavuje okolo 20 percent iránskeho ropného predaja. Najväčším dovozcom je Čína, importujúca asi 500-tisíc barelov denne. Ropný analytik, ktorého oslovila CNN si myslí, že "zrejme dôjde k nejakému kompromisu, ktorým iránsky parlament urobí symbolické gesto a vyšle politický signál bez toho, aby poškodil iránsku ekonomiku“

Šéf Národnej iránskej ropnej spoločnosti Ahmad Ghalibání v nedeľu však vyhlásil, že Irán zruší export do Európy, pretože má „mnoho ďalších zákazníkov.“ Varoval západné mocnosti pred zvýšením cien ropy v prípade embarga, ktoré by mohli stúpnuť na 120 až 140 dolárov za barel.

„Ak ropné embargo vstúpi do platnosti, európske štáty stratia, ale na zastavenie dodávok do Európy sme pripravení,“ uviedol. Dopad zákazu by veľmi rýchlo pocítili v Stredomorí, kde Irán preváža surovú ropu z terminálu Sidi Kerir pri Alexandrii na egyptskom pobreží. Zo Sidi Kerir do ropných rafinérií v Španielsku, Taliansku a Grécku trvá tankerom dva až päť dní, teda oveľa kratšie ako z krajín Perzského zálivu.

Irán umožnil v nedeľu vstup tímu inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Skupina na čele so zástupcom generálneho riaditeľa MAAE Hermanom Nackaertsom má počas troch dní navštíviť jadrové zariadenia a získať odpovede Iránu v súvislosti s poslednou správou MAAE ako jadrového dozoru OSN, podľa ktorej Irán vyvíja nukleárnu zbraň.

Ako povedal hlavný poradca najvyššieho iránskeho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího Alí Akbar Velajátí, ktorý má vraj posledné slovo v jadrovej politike islamskej republiky, tím MAAE môže uskutočniť požadované inšpekcie. Zdôraznil však, že „nedôjde k žiadnej zmene pokiaľ ide o jadrovú záležitosť.“ Irán sa nevzdá „svojich mierových nukleárnych aktivít.“