|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
Extrémny nedostatok energií v KĽDR a americká ochota poskytnúť Pchjongjangu hospodársku a energetickú pomoc, boli zrejme hlavnými príčinami, že severokórejský diktátor Kim Čong-il prekvapujúco v septembri signalizoval pripravenosť zriecť sa atómových zbraní. Muláhovia v Teheráne si preto mysleli, že by svojou ponukou mohli udržať KĽDR na šesťstranných rokovaniach v konfrontačnom kurze. Zatiaľ čo KĽDR trvá na tom, aby Washington dodal ľahkovodné reaktory ešte pred zrušením atómového programu, americký prezident George W. Bush vyhlásil, že na začiatku tohto procesu musí byť medzinárodne kontrolované severokórejské nukleárne odzbrojenie. Iránska ponuka by pomohla prekonať aspoň zimu a dať mu viac času na vyrokovanie priaznivejších podmienok.
Irán má totiž dvojaký záujem na tom, aby nedošlo na Ďalekom východe k dohode. Po prvé je KĽDR so svojimi balistickými raketami Nodong, na ktorých sa zakladá aj iránska raketa Šahab 3, najdôležitejším partnerom pre vývoj iránskych rakiet. Po druhé by po kompromise s KĽDR zostal Irán ako jediný porušovateľ dohody o nešírení jadrových zbraní, a tým by sa dostal pod silnejší tlak USA, EÚ a inšpektorov OSN, dodáva Spiegel.
(apl, Spiegel)