|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 20.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Dagmara
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
24. septembra 2019
Irán označil za absurdné tvrdenia lídrov, že útočil v Saudskej Arábii
Iránsky prezident Hasan Rúhání.
Zdieľať
Iránsky prezident Hasan Rúhání. Foto: TASR/AP
Teherán 24. septembra (TASR) - Irán označil v utorok za "absurdné" tvrdenia, že vykonal septembrové útoky na dôležité ropné zariadenia v Saudskej Arábii. Zo zodpovednosti za ne ho v pondelok obvinili lídri Francúzska, Nemecka a Británie, ktorí sa tak postavili na stranu Spojených štátov, píše agentúra AFP. "Tieto obvinenia, ku ktorým chýbajú dôkazy, sa zakladajú výlučne na smiešnom zdôvodnení, že 'neexistuje nijaké iné vysvetlenie'," uviedlo vo vyhlásení iránske ministerstvo zahraničných vecí.
Washington i Rijád obvinili už skôr v rôznej miere Teherán zo zodpovednosti za útoky na ropné zariadenia Bikajk a Churajs ležiace na východe Saudskej Arábie, ku ktorým došlo 14. septembra. Prihlásili sa k nim jemenskí šiitskí povstalci húsíovia podporovaní Iránom, proti ktorým v Jemene bojuje medzinárodná vojenská koalícia na čele s Rijádom. Samotný Irán však obvinenia z účasti na útokoch popiera.
"Je jasné, že za tento útok nesie zodpovednosť Irán. Iné vysvetlenie neexistuje," uviedli v pondelok francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecká kancelárka Angela Merkelová a britský premiér Boris Johnson v spoločnom vyhlásení, ktoré po ich stretnutí v New Yorku zverejnilo Francúzsko. Ich schôdzka sa konala deň pred otvorením rozpravy Valného zhromaždenia OSN.
Spomínané tri krajiny, ktoré patria k signatárom jadrovej dohody s Iránom, vyzvali Teherán, aby sa zapojil do dialógu a naopak sa "vyhol provokácii a eskalácii napätia". Žiadajú tiež, aby sa Teherán vrátil k dodržiavaniu záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody z roku 2015, ktorej oficiálny názov je Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA). Ten zaviedol pre Irán prísne limity na produkciu obohateného uránu, ktorý môže byť využitý ako palivo v jadrových reaktoroch alebo ako náplň v jadrových hlaviciach.
Výmenou za tieto obmedzenia sa signatárske krajiny zaviazali zmierniť ekonomické sankcie voči Iránu. V roku 2018 však od dohody odstúpili Spojené štáty, ktoré následne na islamskú republiku uvalili nové sankcie.
Európske štáty, ktoré nesúhlasia s jednostranným odstúpením USA od zmluvy, sa snažia Iránu pomôcť zmierniť následky amerických sankcií a udržať tak JCPOA v platnosti. Teherán však považuje snahy európskych krajín za nedostatočné a v posledných mesiacoch začal podnikať kroky smerujúce k zväčšeniu množstva a miery obohatenia svojich zásob uránu.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR