|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
18. decembra 2011
Irak oficiálne opustil posledný americký vojak
Posledná bojová jednotka armády USA v nedeľu ráno prekročila hranice so susedným Kuvajtom a opustila tak územie Iraku. Za kolónou približne sto vozidiel s 500 vojakmi sa symbolicky zatvorili ...
Zdieľať
BAGDAD 18. decembra (WEBNOVINY) - Posledná bojová jednotka armády USA v nedeľu ráno prekročila hranice so susedným Kuvajtom a opustila tak územie Iraku.
Za kolónou približne sto vozidiel s 500 vojakmi sa symbolicky zatvorili hraničné priechody a Američania si následne zapózovali so svojimi kuvajtskými kolegami pre fotografov. Z pôvodných 170-tisíc amerických vojakov zostala v Iraku iba hŕstka takmer 160 príslušníkov na americkom veľvyslanectve v Bagdade poverených výcvikom iránskych poriadkových síl.
Po takmer desiatich rokov sa tak skončila vojenská misia v Iraku, ktorú v roku 2003 v rámci vojny proti terorizmu ešte pod názvom Iracká sloboda spustil dnes už bývalý americký prezident George W. Bush. O konci roku 2011 ako termíne odchodu zo západoázijskej krajiny v roku 2008 definitívne rozhodol až Bushov nástupca v Bielom dome Barack Obama.
Vojenská misia v Iraku stála Američanov veľmi veľa - stratu imidžu v zahraničí, keďže údajné vlastníctvo zbraní hromadného ničenia diktátorom Saddámom Husajnom sa ukázalo iba ako zámienka pre inváziu, 770 miliárd dolárov a takmer 4500 životov príslušníkov americkej armády. Iračania si myslia, že na odchod síl USA bol najvyšší čas. A to napriek tomu, že ich budúcnosť je neistá.
Očakáva sa totiž zosilnenie vplyvu susednej islamskej republiky Irán a pokračujúca závislosť ekonomiky 30-miliónovej krajiny od produkcie a predaja ropy. Otázny je aj osud približne 1,75 milióna ľudí, ktorí museli pre vojnu opustiť svoje domovy. Približne 150-tisíc Iračanov sa odchodu amerických síl ani nedočkalo, keďže zahynuli pri násilí spojených s vojnou alebo sektárskych bojoch.
Kľúčovými dátumami misie v Iraku boli jej začiatok - 20. marec 2003, zhodenie veľkej Husajnovej sochy v centre Bagdadu z 9. apríla toho istého roku, oficiálne ohlásenie konca bojových operácií Iracká sloboda z 1. mája 2003 prezidentom Bushom, potvrdenie absencie zbraní hromadného ničenia zo začiatku októbra 2003 a nakoniec dolapenie Saddáma z 13. decembra rovnakého roku.
Jeho poprava sa uskutočnila 30. decembra 2006. Prvého septembra 2010 sa operácia Iracká sloboda oficiálne zmenila na Nový úsvit, ktorá oficiálne skončila 15. decembra 2011, posledný americký vojak oficiálne opustil územie Iraku 18. decembra 2011.
Za kolónou približne sto vozidiel s 500 vojakmi sa symbolicky zatvorili hraničné priechody a Američania si následne zapózovali so svojimi kuvajtskými kolegami pre fotografov. Z pôvodných 170-tisíc amerických vojakov zostala v Iraku iba hŕstka takmer 160 príslušníkov na americkom veľvyslanectve v Bagdade poverených výcvikom iránskych poriadkových síl.
Po takmer desiatich rokov sa tak skončila vojenská misia v Iraku, ktorú v roku 2003 v rámci vojny proti terorizmu ešte pod názvom Iracká sloboda spustil dnes už bývalý americký prezident George W. Bush. O konci roku 2011 ako termíne odchodu zo západoázijskej krajiny v roku 2008 definitívne rozhodol až Bushov nástupca v Bielom dome Barack Obama.
Vojenská misia v Iraku stála Američanov veľmi veľa - stratu imidžu v zahraničí, keďže údajné vlastníctvo zbraní hromadného ničenia diktátorom Saddámom Husajnom sa ukázalo iba ako zámienka pre inváziu, 770 miliárd dolárov a takmer 4500 životov príslušníkov americkej armády. Iračania si myslia, že na odchod síl USA bol najvyšší čas. A to napriek tomu, že ich budúcnosť je neistá.
Očakáva sa totiž zosilnenie vplyvu susednej islamskej republiky Irán a pokračujúca závislosť ekonomiky 30-miliónovej krajiny od produkcie a predaja ropy. Otázny je aj osud približne 1,75 milióna ľudí, ktorí museli pre vojnu opustiť svoje domovy. Približne 150-tisíc Iračanov sa odchodu amerických síl ani nedočkalo, keďže zahynuli pri násilí spojených s vojnou alebo sektárskych bojoch.
Kľúčovými dátumami misie v Iraku boli jej začiatok - 20. marec 2003, zhodenie veľkej Husajnovej sochy v centre Bagdadu z 9. apríla toho istého roku, oficiálne ohlásenie konca bojových operácií Iracká sloboda z 1. mája 2003 prezidentom Bushom, potvrdenie absencie zbraní hromadného ničenia zo začiatku októbra 2003 a nakoniec dolapenie Saddáma z 13. decembra rovnakého roku.
Jeho poprava sa uskutočnila 30. decembra 2006. Prvého septembra 2010 sa operácia Iracká sloboda oficiálne zmenila na Nový úsvit, ktorá oficiálne skončila 15. decembra 2011, posledný americký vojak oficiálne opustil územie Iraku 18. decembra 2011.