Investície do dopravnej infraštruktúry na Slovensku nestačia

BRATISLAVA 28. novembra (WEBNOVINY) - V posledných desiatich rokoch dosahujú investície do rozvoja dopravnej infraštruktúry na Slovensku priemerne 1,36 % hrubého domáceho produktu. Podľa generálneho riaditeľa Výskumného ústavu dopravného, a.s. v Žiline Ľubomíra Palčáka to nepostačuje, keďže Európska komisia odporúča vynakladať na tieto účely 2 až 2,5 % výkonu ekonomiky krajiny.


"Slovensko potrebuje z pohľadu svojej perspektívy dobudovať cestnú infraštruktúru, na čo potrebuje okolo 20 mld. eur. Potrebuje zmodernizovať hlavné koridory železničnej infraštruktúry a niekedy po roku 2025 uvažovať aj o budovaní vysokorýchlostných tratí z pohľadu napojenia na Európsku úniu," informoval v pondelok Palčák agentúru SITA. Vo vodnej doprave je podľa odborníka potrebné zmodernizovať prístavy na Dunaji a z dlhodobého pohľadu splavnenie Váhu po Žilinu. "Nesmieme zabúdať na vytvorenie lepších podmienok pre kombinovanú dopravu a taktiež doteraz sme sa nepohli v regionálnych letiskách," uviedol ďalej Palčák. Toto všetko si podľa neho vyžaduje nemalé finančné prostriedky, ktoré závisia od fungujúcej ekonomiky štátu.


Dlhodobé systémové riešenia

Palčák sa ako zástupca Slovenska zúčastnil v Prahe na okrúhlom stole, ktorý organizoval český minister dopravy Pavel Dobeš. Experti z Rakúska, Francúzska, Nemecka, Poľska, Veľkej Británie a SR tam diskutovali hlavne o financovaní dopravnej infraštruktúry z pohľadu štátneho rozpočtu, daňového systému, externého financovania a spoplatnenia. Účastníci stretnutia sa zhodli, že je potrebné nastaviť dlhodobé systémové riešenia a zadefinovať alternatívne zdroje, ktoré by mali dlhodobú politickú stabilitu.
"Krajiny strednej Európy na rozdiel od západných susedov potrebujú dobudovať hlavne cestnú infraštruktúru a modernizovať železničnú. Česko, Poľsko aj Slovensko si uvedomujú, že využívanie európskych fondov, aj keď je pre naše štáty veľmi významné, nie je systémovým riešením," informoval Palčák s tým, že týchto peňazí bude postupne menej, alebo sa dočerpajú. Z tohto dôvodu je podľa neho dôležité, ak nechceme znižovať svoju konkurencieschopnosť v budúcnosti, hľadanie systémových riešení a alternatívnych zdrojov na rozvoj i údržbu dopravnej infraštruktúry.


Štátny fond dopravnej infraštruktúry

Riaditeľ žilinského ústavu navrhuje začať na Slovensku odbornú diskusiu o možnosti vzniku štátneho fondu dopravnej infraštruktúry, prípadne fondu cestnej infraštruktúry. Zákon by mal pritom zabezpečiť, ktoré príjmy a v akej výške by tam smerovali. "Pri vytvorení fondu cestnej infraštruktúry by jeho príjmom okrem iného mohol byť podiel na výnose spotrebnej dane z palív a mazív, keď 80 % z výnosu sa predpokladá súvis s cestnou dopravou. Podiel na výnose cestnej dane by mal byť 70 %, ale potrebné je diskutovať o možnom znovu centrálnom jednotnom výbere tejto dane," dodal Palčák. Ďalšími príjmami fondu by podľa neho mohli byť výnosy z mýta či poplatky za váženie vozidiel. "Vo viacerých krajinách to tak funguje," tvrdí expert. Argumentuje tým, že v súčasnosti sa len malá časť týchto prostriedkov dostáva tam, na čo je určená.