Interpol vydal zatykač na šéfa portálu WikiLeaks

Tagy: WikiLeaks

Zakladateľ portálu WikiLeaks Julian Assange.Foto: SITA, APLYON 1. decembra  - Medzinárodná policajná organizácia Interpol v stredu oznámila, že zalarmovala všetky členské štáty, aby zatkli zakladateľa internetového portálu WikiLeaks Juliana Assangea pre podozrenie zo znásilnenia. To sa zakladá na zatykači vydanom vo Švédsku. V mene Švédska sme vydali "červené varovanie", uviedla pre tlačovú agentúru AFP hovorkyňa Interpol-u, ktorá potvrdila, že organizácia rozoslala žiadosť Švédska o vystopovanie 39-ročného Austrálčana.

Švédske úrady vydali na šéfa kontroverzného portálu medzinárodný zatykač 20. novembra pre podozrenie zo znásilnenia a sexuálneho obťažovania. Od vtedy je zatykač dostupný všetkým policajným silám na svete. WIKILEAKS: Obama vymenil štít za podporu Ruska Materiály z WikiLeaks sú pre nás pokladom, tvrdia Rusi Švédsky súd vydal príkaz na zatknutie Assangea už 18. novembra po tom, ako o to požiadal tamojší úrad medzinárodnej prokuratúry v Göteborgu. Rozhodnutie súdu umožnilo švédskym úradom vydať na Assangea medzinárodný zatykač.

Polícia začala Assangea vyšetrovať už v auguste po tom, ako ho dve Švédky obvinili zo znásilnenia a sexuálneho obťažovania, k čomu malo dôjsť počas jeho návštevy krajiny. Assange všetky obvinenia odmieta a označuje ich za pokusy o zdiskreditovanie WikiLeaks.

Internetový portál WikiLeaks, ktorý Julian Assange založil v roku 2006, sprístupnil v októbri verejnosti 77-tisíc utajovaných dokumentov americkej armády o bojoch v Afganistane v rokoch 2004 až 2010, čo vzbudilo hlasný odpor v USA a viacerých európskych krajinách. V nedeľu portál zverejnil ďalších 250-tisíc tajných dokumentov americkej diplomacie. Väčšinou ide o hodnotiace správy z amerických veľvyslanectiev.
 
RUSKO: Materiály z WikiLeaks sú pre nás pokladom, tvrdí tajná služba
Správy amerického veľvyslanectva v Moskve hovoria okrem iného o tom, že súčasné ruské vedenie je prepojené s organizovaným zločinom. Pre ruské tajné služby sú tieto správy výnimočným študijným materiálom, pochvaľuje si šéf zahraničnej rozviedky Fradkov

Tajné správy z amerických veľvyslanectiev po celom svete, ktoré začala v nedeľu zverejňovať internetová stránka WikiLeaks, sú pre ruské tajné služby vynikajúcim zdrojom študijného materiálu. V utorok to v Moskve vyhlásil šéf ruskej Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Michail Fradkov. Jeho podriadení budú v najbližšom čase materiály z WikiLeaks podrobne skúmať a s ich hodnotením čím skôr oboznámia Kremeľ.
   WikiLeaks podľa Fradkova "zverejnila hotový poklad, čo sa týka analytického materiálu". "Vyhodnocovaním rôznych informácií sa zaoberáme vlastne stále, ale toto je niečo výnimočné," teší sa šéf ruskej zahraničnej rozviedky.
   Otázkam, či materiály na WikiLeaks poškodia americkú diplomaciu alebo naštrbia vzťahy medzi USA a Ruskom, sa Fradkov vyhol. "Takýto typ udalostí my nekomentujeme," povedal.
   V materiáloch zverejnených na WikiLeaks, ktoré pochádzajú z amerického veľvyslanectva v Moskve sa okrem iného píše o údajnej korupcii v najvyšších kruhoch v Kremli. Americkí diplomati v správach do Washingtonu tvrdia, že súčasné ruské vedenie je prepojené s organizovaným zločinom.
   O prezidentovi Dmitrijovi Medvedevovi americkí diplomati píšu, že nemá v štáte príliš veľkú reálnu moc. Tú má podľa nich stále premiér a bývalý prezident Vladimir Putin, ktorý sa podľa týchto správ plánuje v roku 2012 opäť vrátiť do prezidentského kresla.

FRANCÚZSKO: Po kauze WikiLeaks zmeníme štýl práce našich diplomatov
Izraelský premiér varuje, že konanie WikiLeaks môže na dlhé roky zmeniť celkovú povahu diplomacie. Šéfka americkej diplomacie označila zverejnenie tajných správ na WikiLeaks za útok na medzinárodné spoločenstvo

Francúzsko v utorok oznámilo, že bude musieť zmeniť zabehaný štýl práce svojich diplomatov, aby krajinu nepostihlo niečo podobné, čo sa teraz deje v súvislosti s tajnými materiálmi z amerických veľvyslanectiev. Tie začala v nedeľu zverejňovať internetová stránka WikiLeaks a mnohé z nich už spôsobujú napätie a vyvolávajú otázky vo vzťahoch medzi jednotlivými krajinami. Únik týchto materiálov na internet "bude mať za následok, že budeme musieť nanovo zadefinovať spôsob prenosu materiálov diplomatickej povahy medzi našimi veľvyslanectvami", povedal v utorok hovorca francúzskej vlády François Baroin.
   Podobné obavy vyslovil v súvislosti s kauzou WikiLeaks už v pondelok aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Konanie tejto stránky môže podľa neho na dlhé roky dopredu zmeniť celkovú povahu diplomacie. Diplomati podľa neho budú odteraz viac vážiť slová a nebudú dávať na papier nič, čo by mohlo teoreticky ich alebo ich krajiny zdiskreditovať. "Transparentnosť je základom pre našu spoločnosť, a obyčajne je potrebná, ale je niekoľko oblastí, kde potrebná nie je, a jednou z nich je diplomacia," vyhlásil Netanjahu. Práve rúško tajomstva bolo podľa neho tým, čo umožnilo Izraelu v roku 1979 vyjednať mierovú zmluvu s Egyptom.
   Proti zverejneniu utajovaných materiálov sa v pondelok ostro ohradila aj šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová, ktorá konanie WikiLeaks označila za útok na medzinárodné spoločenstvo. "Je to útok na spojenectvá a partnerstvá, diskusie a rokovania, ktorých cieľom je zaistiť svetovú bezpečnosť a podporiť hospodársku prosperitu," povedala Clintonová. Konanie WikiLeaks podľa nej "vystavuje ohrozeniu jednotlivcov, ohrozuje národnú bezpečnosť a podrýva naše úsilie spolupracovať s inými krajinami na riešení spoločných problémov". Washington podľa nej podnikne "agresívne kroky" proti tým, ktorí sú za tento únik informácií zodpovední.
   Šéf ruskej zahraničnej rozviedky Michail Fradkov v utorok vyhlásil, že tajné správy z amerických veľvyslanectiev zverejnené WikiLeaks sú pre ruské tajné služby vynikajúcim zdrojom študijného materiálu. "Vyhodnocovaním rôznych informácií sa zaoberáme vlastne stále, ale toto je niečo výnimočné," povedal šéf ruskej zahraničnej rozviedky.
   Internetový portál WikiLeaks, ktorý v roku 2006 založil Austrálčan Julian Assange, už v októbri sprístupnil verejnosti 77-tisíc utajovaných dokumentov americkej armády o bojoch v Afganistane v rokoch 2004 až 2010, čo vzbudilo hlasný odpor na strane USA a viacerých európskych krajín. V nedeľu začal portál zverejňovať ďalších 250-tisíc tajných dokumentov americkej diplomacie. Väčšinou ide o hodnotiace správy z amerických veľvyslanectiev.

NATO: Zverejnenie dokumentov o jadrových zbraniach je nezodpovedné

Severoatlantická aliancia v utorok odsúdila konanie internetovej stránky WikiLeaks, ktorá v rámci zverejnenia najnovšej série dokumentov z prostredia americkej diplomacie vyniesla na verejnosť aj utajované informácie o rozmiestnení jadrových zbraní. Hovorkyňa NATO Oana Lungescuová tento krok označila za "nezodpovedný a nebezpečný", samotný obsah zverejnených materiálov však nechcela komentovať.
   "V súlade s našou politikou nebudeme komentovať utajované informácie a dôrazne odsudzujeme únik dôverných dokumentov," povedala Longescuová. Zverejňovanie takýchto materiálov je podľa nej "nelegálne, nezodpovedné a nebezpečné bez ohľadu na to, či sú diplomatického alebo vojenského charakteru". Záznamy komunikácie cez americké diplomatické kanály, ktoré WikiLeaks zverejnila na svojej internetovej stránke, ukazujú, že väčšina z 200 amerických jadrových bômb rozmiestnených v Európe je na území Belgicka, Holandska, Nemecka a Turecka. Dokumenty napríklad citujú vysokopostaveného nemeckého predstaviteľa odkazujúceho svojim americkým partnerom, že "nemá zmysel jednostranne stiahnuť 20 taktických jadrových zbraní, ktoré sa stále nachádzajú v Nemecku, kým Rusko si ich ponecháva tisíce". Rovnaký zdroj dodáva, že "stiahnutie jadrových zbraní z Nemecka a možno aj z Belgicka a Holandska by mohlo narobiť veľké politické ťažkosti Turecku", čo sa týka udržiavania tamojšieho arzenálu.

SLOVINSKO: Materiály z WikiLeaks ohrozujú aj slovinského premiéra
Slovinský premiér Pahor údajne súhlasil, že Ľubľana prijme zajatca z Guantánama výmenou za to, že sa s ním na najvyššej úrovni stretne Obama. Podľa Pahora je to nezmysel
 

Slovinský premiér Borut Pahor je zatiaľ jednou z najväčších obetí zverejnenia tajných dokumentov amerického ministerstva zahraničných vecí na stránke WikiLeaks. Údajné správy amerických diplomatov z Ľubľany o ňom prinášajú informácie, na základe ktorých ho opozícia kritizuje z nadbiehania Američanom. "Takéto diskusie, pokiaľ sa naozaj uskutočnili, sú nevhodné a sú proti zásadám a záujmom slovinskej zahraničnej politiky," vyhlásil na adresu premiéra prezident Danilo Turk. Ešte ostrejšie premiéra kritizuje opozícia, ktorá ho obviňuje zo zapredávania národných záujmov.
   Podľa materiálov amerických diplomatov z Ľubľany, ktoré prenikli v nedeľu na WikiLeaks, slovinský premiér Pahor okrem iného súhlasil s tým, že jeho krajina prijme jedného väzňa z amerického zajateckého tábora Guantánamo výmenou za sľub, že sa s ním stretne na najvyššej úrovni americký prezident Barack Obama. Pahorova návšteva Washingtonu je skutočne naplánovaná a má sa uskutočniť začiatkom budúceho roka, premiér však popiera, že by akokoľvek súvisela s otázkou prijatia väzňa z Guantánama. "Počas oficiálnych ani neoficiálnych rokovaní prezident Obama ani žiadny iný predstaviteľ USA nikdy nespájal dohodu o prijatí zajatca z Guantánama so žiadnou inou témou," bráni sa slovinský premiér.
   Mnohým, a predovšetkým slovinskej opozícii sa nepáčia ani údajné premiérove vyjadrenia na stretnutiach s americkými diplomatmi, že pre druhý reaktor v jadrovej elektrárni v slovinskom Kršku by uprednostnil americkú jadrovú technológiu pred francúzskou.

Tagy: WikiLeaks