|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 25.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Dnes je 1. Sviatok vianočný
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
17. mája 2009
Internetové televízie sa dostanú pod zákonnú úpravu
Zákon o vysielaní a retransmisii by sa mal od decembra vzťahovať popri verejnoprávnych vysielateľoch (STV a SRo) a súkromných televíziách a rádiách aj na internetových vysielateľov a poskytovateľov ...
Zdieľať
BRATISLAVA 17. mája (WEBNOVINY) - Zákon o vysielaní a retransmisii by sa mal od decembra vzťahovať popri verejnoprávnych vysielateľoch (STV a SRo) a súkromných televíziách a rádiách aj na internetových vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (video na požiadanie). Vyplýva to z novely zákona, ktorú do pripomienkového konania predložilo Ministerstvo kultúry (MK) SR. Novela vychádza z povinnosti Slovenska zaviesť do svojho právneho poriadku ustanovenia európskej smernice z 11. decembra 2007 o televíznom vysielaní.
Podľa smernice "televízne vysielanie v súčasnosti zahŕňa najmä analógovú a digitálnu televíziu, živé vysielanie cez internet (live streaming), vysielanie cez internet (webcasting) a video na požiadanie s obmedzenou účasťou používateľa na jeho ovládaní (near-video-on-demand)“. Návrh novely zákona sa preto vzťahuje len na také vysielanie cez internet, ktoré je vysielaním televíznej programovej služby. To znamená, že ide o vysielanie so zámerným časovým usporiadaním programov a ďalších zložiek, ktoré vytvárajú uzatvorený celok, ktorý môže sledovať široká verejnosť a vysielateľ ho poskytuje s cieľom verejnosť informovať, zabávať alebo vzdelávať. Podľa návrhu novely nebude vysielanie cez internet podmienené udelením licencie. Vysielateľ cez internet bude mať voči Rade pre vysielanie a retransmisiu (RVR) len oznamovaciu povinnosť.
Návrh sa pritom nevzťahuje na rozhlasové vysielanie cez internet. Zároveň za audiovizuálne mediálne služby na požiadanie nepovažuje "služby, ktoré sú nehospodárskeho charakteru". Podľa autorov novely ide napríklad o súkromné internetové stránky, komunitné internetové služby, ktoré šíria audiovizuálne diela vyrobené ich užívateľmi. Nevzťahuje sa to napríklad ani na webové stránky, ktoré majú aj audiovizuálne prvky ako animovanú grafiku, či krátke reklamné spoty. Pod pojem audiovizuálne mediálne služby na požiadanie nespadajú ani elektronické verzie novín a časopisov. Podmienkou však je, aby v nich audiovizuálne prvky neprevažovali. Audiovizuálnymi mediálnymi službami na požiadanie taktiež nie sú zvukové prenosy alebo rozhlasové služby.
RVR tak bude vykonávať štátnu reguláciu nielen v oblasti vysielania (vrátane vysielania cez internet) a retransmisie, ale aj v oblasti poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Bude tiež viesť evidenciu údajov o poskytovateľoch audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a údajov o vysielateľoch cez internet. RVR bude okrem iného v súčinnosti s ministerstvami kultúry a školstva informovať Európsku komisiu o stave a úrovni mediálnej gramotnosti a o televíznej reklame sprevádzajúcej programy pre deti do 12 rokov, alebo je do nich včlenená. Súčasťou hodnotenie tejto reklamy bude aj hodnotenie reklamy na potraviny a nápoje obsahujúce látky, ako napríklad tuky, soľ či cukry, ktorých nadmerný príjem sa neodporúča.
Časť súčasného zákona o vysielaní a retransmisii venovaná vysielaniu reklamy, telenákupu a sponzorovaných programov bude po novom niesť názov mediálna komerčná komunikácia. Európska smernica totiž zavádza nový pojem audiovizuálna komerčná komunikácia, ktorá sa však do návrhu novely prenáša ako mediálna komerčná komunikácia. Okrem reklamy, telenákupu, sponzorovania zavádza pre náš právny poriadok nový pojem - umiestňovanie produktov v programoch. Umiestňovanie produktov v programe je väčšinou zakomponované priamo do deja programu. Novela určuje pravidlá pre umiestňovanie produktov programoch, tak aby chránila diváka pred jeho nežiaducim reklamným vplyvom. Umiestňovanie produktov sa zakazuje v programoch určených pre maloletých do 12 rokov. Ochrana maloletých sa rozširuje aj na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.
Menia sa aj niektoré pravidlá pre vysielanie reklamy a sponzorovania. Najpodstatnejšou zmenou je zrušenie denného obmedzenia vysielania reklamy, ktoré nahrádza hodinové obmedzenie, limit v rozsahu 20% v rámci jednej hodiny však zostáva nezmenený. Napríklad sa upravuje aj časové obmedzenie vysielania reklamy a telenákupu na alkoholické nápoje okrem piva na čas od 6:00 do 20:00, keďže ako sa píše v návrhu "je tento rozsah je dostatočný na ochranu maloletých divákov". V súčasnosti je takáto reklama zakázaná od 6:00 do 22:00, pričom v okolitých štátoch je táto úprava rôzna. Niekde je vysielanie reklamy absolútne zakázané, iné ju povoľujú bez časového obmedzenia. Výnimkou je, ako i pri iných zmenách týkajúcich sa reklamy, internet.
Zákaz reklamy na cigarety a tabakové výrobky sa rozširuje na všetky programy, v ktorých by boli prezentované akékoľvek tovary, služby alebo ochranné známky osoby, ktorej hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj cigariet alebo iných tabakových výrobkov.
Novela ďalej medzi iným upravuje tzv. právo na krátke spravodajstvo. Televízni vysielatelia by podľa neho mali mať právo vyrobiť z podujatia vyvolávajúceho zvýšený záujem verejnosti, na ktorého vysielanie má výhradné právo iný vysielateľ, pre svoje spravodajstva krátky záznam v dĺžke do 90 sekúnd.
SITA
Podľa smernice "televízne vysielanie v súčasnosti zahŕňa najmä analógovú a digitálnu televíziu, živé vysielanie cez internet (live streaming), vysielanie cez internet (webcasting) a video na požiadanie s obmedzenou účasťou používateľa na jeho ovládaní (near-video-on-demand)“. Návrh novely zákona sa preto vzťahuje len na také vysielanie cez internet, ktoré je vysielaním televíznej programovej služby. To znamená, že ide o vysielanie so zámerným časovým usporiadaním programov a ďalších zložiek, ktoré vytvárajú uzatvorený celok, ktorý môže sledovať široká verejnosť a vysielateľ ho poskytuje s cieľom verejnosť informovať, zabávať alebo vzdelávať. Podľa návrhu novely nebude vysielanie cez internet podmienené udelením licencie. Vysielateľ cez internet bude mať voči Rade pre vysielanie a retransmisiu (RVR) len oznamovaciu povinnosť.
Návrh sa pritom nevzťahuje na rozhlasové vysielanie cez internet. Zároveň za audiovizuálne mediálne služby na požiadanie nepovažuje "služby, ktoré sú nehospodárskeho charakteru". Podľa autorov novely ide napríklad o súkromné internetové stránky, komunitné internetové služby, ktoré šíria audiovizuálne diela vyrobené ich užívateľmi. Nevzťahuje sa to napríklad ani na webové stránky, ktoré majú aj audiovizuálne prvky ako animovanú grafiku, či krátke reklamné spoty. Pod pojem audiovizuálne mediálne služby na požiadanie nespadajú ani elektronické verzie novín a časopisov. Podmienkou však je, aby v nich audiovizuálne prvky neprevažovali. Audiovizuálnymi mediálnymi službami na požiadanie taktiež nie sú zvukové prenosy alebo rozhlasové služby.
RVR tak bude vykonávať štátnu reguláciu nielen v oblasti vysielania (vrátane vysielania cez internet) a retransmisie, ale aj v oblasti poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Bude tiež viesť evidenciu údajov o poskytovateľoch audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a údajov o vysielateľoch cez internet. RVR bude okrem iného v súčinnosti s ministerstvami kultúry a školstva informovať Európsku komisiu o stave a úrovni mediálnej gramotnosti a o televíznej reklame sprevádzajúcej programy pre deti do 12 rokov, alebo je do nich včlenená. Súčasťou hodnotenie tejto reklamy bude aj hodnotenie reklamy na potraviny a nápoje obsahujúce látky, ako napríklad tuky, soľ či cukry, ktorých nadmerný príjem sa neodporúča.
Časť súčasného zákona o vysielaní a retransmisii venovaná vysielaniu reklamy, telenákupu a sponzorovaných programov bude po novom niesť názov mediálna komerčná komunikácia. Európska smernica totiž zavádza nový pojem audiovizuálna komerčná komunikácia, ktorá sa však do návrhu novely prenáša ako mediálna komerčná komunikácia. Okrem reklamy, telenákupu, sponzorovania zavádza pre náš právny poriadok nový pojem - umiestňovanie produktov v programoch. Umiestňovanie produktov v programe je väčšinou zakomponované priamo do deja programu. Novela určuje pravidlá pre umiestňovanie produktov programoch, tak aby chránila diváka pred jeho nežiaducim reklamným vplyvom. Umiestňovanie produktov sa zakazuje v programoch určených pre maloletých do 12 rokov. Ochrana maloletých sa rozširuje aj na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.
Menia sa aj niektoré pravidlá pre vysielanie reklamy a sponzorovania. Najpodstatnejšou zmenou je zrušenie denného obmedzenia vysielania reklamy, ktoré nahrádza hodinové obmedzenie, limit v rozsahu 20% v rámci jednej hodiny však zostáva nezmenený. Napríklad sa upravuje aj časové obmedzenie vysielania reklamy a telenákupu na alkoholické nápoje okrem piva na čas od 6:00 do 20:00, keďže ako sa píše v návrhu "je tento rozsah je dostatočný na ochranu maloletých divákov". V súčasnosti je takáto reklama zakázaná od 6:00 do 22:00, pričom v okolitých štátoch je táto úprava rôzna. Niekde je vysielanie reklamy absolútne zakázané, iné ju povoľujú bez časového obmedzenia. Výnimkou je, ako i pri iných zmenách týkajúcich sa reklamy, internet.
Zákaz reklamy na cigarety a tabakové výrobky sa rozširuje na všetky programy, v ktorých by boli prezentované akékoľvek tovary, služby alebo ochranné známky osoby, ktorej hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj cigariet alebo iných tabakových výrobkov.
Novela ďalej medzi iným upravuje tzv. právo na krátke spravodajstvo. Televízni vysielatelia by podľa neho mali mať právo vyrobiť z podujatia vyvolávajúceho zvýšený záujem verejnosti, na ktorého vysielanie má výhradné právo iný vysielateľ, pre svoje spravodajstva krátky záznam v dĺžke do 90 sekúnd.
SITA