Interaktívny projekt približuje architektonickú školu Bauhaus

Bratislava 4. septembra (TASR) - Špeciálnu interaktívnu výstavu pomocou modernej technológie - virtuálnej reality (VR) - pod názvom Virtual Bauhaus, ponúka návštevníkom Goetheho inštitút v Bratislave. Ide o virtuálnu prehliadku budovy Bauhaus v nemeckom meste Dessau pomocou (VR inštalácie. Ako pre TASR uviedla Tamara Zajacová z Goetheho inštitútu, projekt je zameraný na architektonickú a dizajnérsku školu Bauhaus, založenú v roku 1919 vo Weimeru a presťahovanú do Dessau. Virtual Bauhaus je pre záujemcov prístupný od stredy do 27. septembra tohto roku v knižnici nemeckej kultúrnej inštitúcie v Bratislave.


"Návštevník dostane okuliare a senzor do pravej aj ľavej ruky, pomocou nich sa pohybuje v exteriéri, to znamená pred budovou - tu môže vidieť jednotlivé časti budovy - alebo v interiéri. Vtedy návštevník vstúpi do ateliéru, do študovne, do miestnosti, v ktorej sa odohráva divadelné predstavenie, môže ísť na balkón, vidí ľudí rozprávať sa," uviedla Zajacová. "Všetko smeruje k tomu, aby sa návštevník oboznámil so základnými princípmi architektonickej a dizajnérskej školy Bauhaus. Návštevníka sprevádza text v nemeckom alebo anglickom jazyku," spresnila. Projekt je dielom Goetheho inštitútu v Bostone a vznikol v spolupráci s architektonickou školou, či GameLabom, teda vývojármi hier na Technickej univerzite v Kolíne v Nemecku, spresnila Zajacová.

V rámci otvorenia projektu, 100. výročia založenia Bauhausu, zaznela v utorok (03.09.) večer prednáška Kláry Prešnajderovej zo Slovenského múzea dizajnu o Škole umeleckých remesiel (ŠUR, šurka, existovala v rokoch 1928-1939) v Bratislave. Ako povedala Prešnajderová, Školu umeleckých remesiel zriadila Obchodná a priemyselná komora v Bratislave z prirodzenej potreby vychovať na Slovensku výtvarníkov, ktorí by reagovali na potreby priemyslu a obchodu. "Už pred prvou svetovou vojnou a najmä po nej nastala nová doba, ktorá sa prejavovala v plnej miere aj v Bratislave," konštatovala. "V plnej miere aj v Bratislave prekvital obchod, otvárali sa nové obchodné domy, ktoré potrebovali napríklad aranžérov výkladných skríň, modistky, reklama ako taká potrebovala šikovných grafických dizajnérov, maliarov vývesných štítov. Takže videli potenciál v tom, že keď sa v Bratislave otvorí verejná Škola umeleckých remesiel, podarí sa vychovať výtvarníkov a tí pomôžu aj hospodárskemu rozmachu Slovenska," vysvetlila.

Škola umeleckých remesiel bola založená k 10. výročiu založenia Československa, čiže v roku 1928. V porovnaní s inými krajinami a inými metropolami to bolo relatívne neskoro, ale vyplývalo to aj z neľahkej špecifickej situácie, v ktorej sa Slovensko nachádzalo po prvej svetovej vojne. Vtedy sa museli budovať od začiatku často aj základné inštitúcie a tým pádom aj odborné školstvo - v Bratislave v 20. rokoch 20. storočia založili prvú hudobnú školu a takisto aj výtvarnú školu , ktorá tu chýbala. V niečom to bolo aj prirodzené - bola Praha, Viedeň, Budapešť a zrazu Bratislava získala významnejšie postavenie a najmä slovenský element bolo treba podporiť. Podporoval sa práve kultúrou a vzdelávaním, priblížila.

"Treba podotknúť, že ŠUR je produktom snahy o modernizáciu Slovenska z veľkej časti aj z českej strany," upozornila a dodala: "Dvoma zakladateľmi boli českí intelektuáli Josef Vydra a Antonín Hořejš. Pedagogický zbor z veľkej časti tvorili českí výtvarníci a pedagógovia, ale pre nás je zaujímavé to, že tu začínal svoju kariéru ako pedagóg a výtvarník Ľudovít Fulla a aj Mikuláš Galanda pôsobil na šurke. Z českých to bol napríklad architekt a grafický dizajnér Zdeněk Rossmann, fotograf Jaromír Funke, scénograf František Trőster, poslednom čase fungovania ŠUR aj Karel Plicka," predstavila.

Bauhaus bol v 20. rokoch najzaujímavejšou, najprogresívnejšou školou v rámci Európy a aj v rámci reformného hnutia za moderné výtvarné školstvo bol najavangardnejší. Bauhaus pôsobil v rámci Európy ako istý vzor, inšpirácia, iné školy preto trpeli priamym porovnávaním s Bauhausom.

"Najdôležitejším menom pre výskum ŠUR od 60. rokov až dodnes je Iva Mojžišová. Tým, že ešte mala možnosť osobne zažiť pedagógov zo šurky a tým, že ju táto téma fascinovala a mala potrebu zachovať pre Slovensko šurku ako tému, zozbierala materiál, ktorý je momentálne v Slovenskom múzeu dizajnu a my sme mohli nadviazať na výskumy Ivy Mojžišovej. Práve ona vydala prvú monografiu o Škole umeleckých remesiel," upozornila.

V spojitosti s Bauhausom a bratislavskej ŠUR "obrovská vec, ktorá sa tu stala a možno si to ani neuvedomujeme, bolo založenie filmového oddelenia". Ako vyzdvihla Prešnajderová: "Išlo o neskutočné vizionárstvo Josefa Vydru, lebo pochopil, že filmový priemysel má potenciál a treba vychovávať prakticky orientovaných ľudí, čo sa dokážu v tomto novom priemysle uplatniť. Takže filmové oddelenie - v tom šurka jednoznačne vyčnieva aj z medzinárodného kontextu."


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR