Inteligentné mestá zlepšujú kvalitu života

BRATISLAVA 15. júla (WBN/PR) - Pred 2 rokmi zaznamenala naša planéta dôležitý míľnik. Po prvýkrát v histórii žila väčšina svetovej populácie v mestách. Presun obyvateľov z vidieka do miest sa postupne odohrával desaťtisíce rokov, dnes však urbanizácia napreduje vysokou rýchlosťou. V roku 2050 by malo žiť v mestách takmer 70% svetovej populácie. A preto sa viaceré mestá na celom svete už pustili do práce.


Ľudia chcú žiť v mestách s vysokou kvalitou života. Táto požiadavka vyvoláva veľký tlak na infraštruktúru miest a dostupné prírodné zdroje. Preto k nej potrebujeme pristupovať inteligentne a pokúsiť sa udržať prosperitu miest a kvalitné životné prostredie za pomoci vyspelých technológií, lepšieho pochopenia systémov a ich vzájomných prepojení.

Na určenie miery vplyvu ľudských aktivít na životné prostredie sa používa tzv. uhlíková stopa (carbon footprint). Aby ju mestá dokázali znížiť, musia venovať väčšiu pozornosť faktorom, ktoré majú priamy vplyv na úroveň CO2 emisií. Napríklad kvalite energetickej siete, energetickej efektivite fyzickej infraštruktúry ako sú budovy, či spotrebe energie v doprave. Odhaduje sa, že premárnená produktivita a spotreba energie spôsobená dopravnými zápchami predstavuje 1 až 3 percentá svetového HDP.

Infraštruktúra, ktorá zabezpečuje nevyhnutné služby (dopravu, zdravotnú starostlivosť, bezpečnosť, energiu či vodu), musí zohľadňovať potreby rastúcej populácie miest. Podľa nedávnej štúdie IBM „A Vision of Smarter Cities: How Cities Can Lead the Way into a Prosperous and Sustainable Future” (Vízia inteligentných miest: Ako môžu mestá vykročiť v ústrety udržateľnej budúcnosti), ak chcú čelní predstavitelia miest transformovať svoje mesto na „inteligentné”, mali by sa zamerať na tri prvky:

1. Zostaviť tím: Aby mestá dosiahli stanovené ciele, mestskí zamestnanci musia postupovať ucelene v rámci svojich organizačných kompetencií a spolupracovať so všetkými úrovňami štátnej správy, ako aj so súkromným a neziskovým sektorom. Mnohé problémy vyžadujú aktívnu účasť všetkých zložiek. Okrem samotného stanovenia stratégie musia byť mestá schopné pomenovať výzvy, ktorým čelia pri rozhodnutiach prijatých na iných urovniach.

2. Myslieť revolučne, nie evolučne: Budovanie miest ďalšej generácie vyžaduje, aby boli samosprávy viac, než len efektívne. Čelní zástupcovia miest sa musia pozrieť na existujúce systémy, väčšina ktorých je vzájomne poprepájaná, a umožniť ľuďom i objektom nový spôsob interakcie. Systémy môžu využiť rôzne nástroje na analýzu a nahlásenie stavu jednotlivých častí. Dopravné systémy napríklad dokážu presmerovať dopravu v prípade nehody. Využitím inteligentných systémov môžu mestá rýchlejšie a presnejšie reagovať na zmeny a zlepšiť predpovede budúcich udalostí.

3. Zamerať sa na všetky mestské systémy naraz: Mestské systémy sú navzájom poprepájané. A hoci si mestá musia stanoviť prioritné oblasti, riešenie problémov len v jednom systéme nie je dlhodobo udržateľný prístup. Ak chce mesto obyvateľom zabezpečiť rozvoj a prosperitu, potom je lepším riešením holistická stratégia, ktorá sa zameriava na všetky systémy.

Mestá na celom svete sa už pustili do práce

Singapur, Brisbane a Štokholm pracujú na zlepšovaní dopravnej situácie a znižovaní znečistenia ovzdušia prostredníctvom inteligentných dopravných riešení, vrátane využitia predikatívnych nástrojov na presmerovanie dopravy v prípade dopravných nehôd.

Rotterdam plánuje využiť monitorovací a prognostický systém vo vodnom a energetickom hospodárstve. Cieľom je vytvoriť „Intelligent Delta City“, t.j. inteligentné mesto na delte, ktoré dokáže využiť prevádzkové informácie v reálnom čase na riadenie infraštruktúry a činností súvisiacich s vplyvmi klimatických zmien v dynamickom a komplexnom pôvodnom vodnom systéme.

V New Yorku takmer 80% CO2 emisií vzniká pri kúrení, chladení a dodávke elektrickej energie, čo je viac ako dvojnásobok amerického priemeru. New York chce znížiť emisie skleníkových plynov budov vo vlastníctve mesta o 30% počas nasledujúcich 8 rokov a všetkých budov o 30% do roku 2030.

Čína investuje v prepočte miliardy dolárov do vysokorýchlostných vlakov a rozširovania vlakovej siete. Do roku 2020 by malo pribudnúť 25 000 míľ koľají. Cieľom je presunúť prepravu osôb a tovarov na prepravný systém, ktorý podporí hospodársky rozvoj bez dodatočnej automobilovej dopravy.

Tieto a mnohé iné riešenia už dnes prinášajú výsledky. Sú to prvé kroky k vytvoreniu skutočne inteligentných miest.

O IBM

Spoločnosť IBM je jednou z najväčších IT spoločností na svete a pod názvom International Business Machines poskytuje klientom svoje služby už viac ako 85 rokov. Celosvetovo pôsobí vo vyše 170 krajinách, pričom neustále rozširuje svoje geografické pokrytie, a zamestnáva takmer 400 tisíc zamestnancov. Poslaním spoločnosti IBM je pomocou integrovaných, flexibilných a efektívnych riešení pomáhať svojim zákazníkom redukovať náklady a zvýšiť tak ich konkurencieschopnosť na trhu.

Na Slovensku spoločnosť IBM aktívne pôsobí od roku 1990. Samostatná pobočka IBM Slovensko s.r.o. bola založená 7. decembra 1992 a jej súčasným generálnym riaditeľom je Roman Brestovanský. Hlavné sídlo IBM Slovensko sa nachádza v Bratislave s pobočkami v Banskej Bystrici a Košiciach.