Inšpirovalo ho manželstvo a Liv Ullmann - Ingmar Bergman

Švédsky režisér Ingmar Bergman by sa v pondelok dožil okrúhlych 90 rokov. Ako jeden z najvplyvnejších filmových režisérov dvadsiateho storočia zomrel vo svojom dome na švédskom ostrove Faarö v júli minulého roku vo veku 89 rokov.

Filmový a divadelný režisér, dramatik a scenárista Ingmar Bergman sa narodil 14. júla 1918 v rodine kňaza vo švédskej Upsalle. Detstvo prežil so svojím prísnym otcom a rodinné vzťahy zakomponoval i do svojich diel. Vášeň pre film a divadlo si uvedomil na Štokholmskej univerzite. V rokoch 1940 až 1942 bol v hlavnom meste Švédska režijným asistentom v Kráľovskej opere. V tom čase pôsobil i ako hlavný dramaturg v spoločnosti Svensk Filmindustri, pre ktorú nakrútil väčšinu svojich snímok. V roku 1946 sa stal hlavným režisérom činohry v Göteborgu. Dovtedy bol hlavným režisérom v provinčnej činohre v meste Halsingborgs.

Prvý film Kríza Bergman vytvoril v roku 1945 podľa divadelnej hry Lecka Fischera Matka-zviera. Podľa cudzích námetov a scenárov nakrúcal Bergman len prvé filmy ako Prší nám na lásku (1946), Skepp till India (1947), Hudba v temnotách (1948) či Hamnstad (1948). Ďalej sa už scenáristicky spoliehal sám na seba, vďaka čomu vznikla dráma o životných stroskotancoch Väzenie (1949), melancholický príbeh manželov v kríze Smäd (1949) či dráma s manželskou tematikou Za šťastím (1950). Bergman bol známy tým, že sa vo svojich filmoch rád venoval témam, ktoré sa týkali kríz v mileneckých a manželských vzťahoch (Lekcia v láske, 1954; Sny žien, 1955; Úsmevy letnej noci 1955).

V roku 1954 sa stal Ingmar Bergman režisérom činohry v Malmö. O tri roky neskôr nakrútil drámu Siedma pečať (1957), ktorou naznačil iný smer svojej tvorby. Prvú veľkú rolu si v tomto filme zahrala Bibi Andersson, neskoršia najlepšia kamarátka Bergmanovej múzy Liv Ullmann. V tomto období nakrútil tiež dnes klasické dielo Lesné jahody (1957). Herečku Bibi Andersson postupne obsadzoval i do ďalších svojich filmov ako Prv ako sa rozvidnie (1958), Diablovo oko (1960) a ďalšie. V šesťdesiatych rokoch Bergman nakrútil tiež filmy Ako v zrkadle (1961), Nattvardsgästerna (Hostia Večere Pána, 1962) a Mlčanie (1963), ktoré tvoria „komornú trilógiu“.

V roku 1966 sa Liv Ullmann a Bibi Andersson objavili v Bergmanovom filme Persona. Režisér si ich pred kamerou spolu „vyskúšal“ už v roku 1962, ale až neskôr zistil, že sú si nápadne podobné. V tom čase bol v nemocnici a obe herečky trávili dovolenku v bývalom Československu. Na potulkách v našej krajine ich našiel veľvyslanec, ktorý im oznámil Bergmanov zámer obsadiť ich do filmu Persona. Liv Ullmann sa stala čoskoro Bergmanovou múzou, s ktorou sa zblížil i mimo kamery. V roku 1967 s ňou nakrútil film Hodina vlkov, následne snímky Hanba (1968) a Náruživosť (1969). Spolu tvoria takzvanú ostrovnú trilógiu. Ullmann nechýbala ani v ďalších Bergmanových filmoch ako Šepoty a výkriky (1972), Scény z manželského života (1973), Kúzelná flauta (1974), Tvárou v tvár (1976), Hadie vajce (1977), Jesenná sonáta (1978) či v jeho poslednom filme Saraband (2003).

Vo Švédsku si vraj Bergman srdcia kritikov nikdy úplne nezískal. Jeho práce považovali za temné a nezrozumiteľné so zameraním sa na lásku, samotu, trápenie a vzťah s Bohom. Dôležitú úlohu takisto zohrávali aj ženy, pričom sa snažil odhaliť záhady ich duše. Legendárny režisér robil najmä osobné filmy, ktoré odkazovali na jeho intelektuálne a duchovné predsudky. Bergman po celé roky odmietal atraktívne ponuky zo zahraničia. Keď ho však v roku 1976 obvinili švédske daňové úrady, presťahoval sa do Nemecka, kde pracoval v divadle. Po šesťročnom exile sa vrátil domov, kde strávil zvyšok svojho života. Neúnavne pracoval, režíroval televízne inscenácie a písal scenáre i v dôchodcovskom veku. Je autorom scenára k autobiografickej ságe S najlepšími úmyslami (1992), ktorú ocenili na MFF v Cannes Zlatou palmou. Za film Fanny a Alexander (1982) získal štyroch Oscarov. Na americkú filmovú cenu bol nominovaný ako režisér deväť ráz, v tejto kategórii mu však zlatú sošku nikdy neudelili. V roku 1971 získal čestného Oscara. „Bergman bol stelesnením režiséra režisérov. Vytváral nádherné, komplexné a pichľavé filmy, ktoré sa vtlačili hlboko do ľudskej psychiky,“ ocenil zosnulého režiséra šéf spoločenstva Directors Guild of America (DGA) Michael Apted.

Ingmar Bergman zomrel 30. júla 2007 na švédskom ostrove Faarö. Bol päťkrát ženatý, najdlhšie s poslednou manželkou Ingrid Karlebo (1971 až 1995). Má deväť detí. Jedna dcéra sa venuje herectvu, syn a ďalšia dcéra réžii. Dcéra Linn, ktorú mu porodila herečka Liv Ullmann, je známa spisovateľka a literárna kritička.

Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA a internetových portálov www.imdb.com, www.csfd.cz a www.moviemania.sk.

(SITA)